Vertikálka na Borišov

21. ročník behu na Borišov, preložený z pôvodného termínu na august. Môj kalendár voľný, tak prečo neísť.

Borišov má pre mňa svoje neopísateľné čaro. Ťažko sa to vysvetľuje, ale je to dané mojimi spomienkami na kamarátov, s ktorými sme tu robili hlavne zimné prechody (s časťou robíme aj teraz, ale už je to také iné). Zo Smrekovice sme chodili presne na takéto akcie, takže niekedy pred 20 rokmi som tam bol prvý raz, ale nebežal. Teraz nastal čas, aby som to skúsil aj ja.

Kopec je to neveľký, dĺžka trasy je len 780 m (štart je pri Chate pod Borišovom 1298 m.n.m. a cieľ na vrchu Borišov 1510 m.n.m.), zato stúpanie 212 m je prudké. Toto nevybehnem, to je jasné, ale pokúsim sa do toho dať čo najviac. Ja blbec, že nebehám tu lanovku, toto bude kruté.

V stredu odchádzam na hory, prespávam na Andrejcovej. Počasie chladné, ale druhý deň už horúčavy. Vo štvrtok absolvujem kratšie behy v okolí Poruby, beh na Donovaloch ruším a dávam presun do Fatry. V piatok "po aklimatizácii" v Bodege triezviem turistikou na Šútovský vodopád a večer už sedím striedmo bez alkoholu.

Ráno vstávam, dávam čaj a chlieb so syrom. Števo ma odváža do Horných Revúc a ja okolo 8 vyrážam na Borišov. Áut pri ceste už požehnane a ja si kráčam 5 km hore na Ploskú. Postupne predbieham skoro všetkých, ale snažím sa ísť pomalšie, aby som úplne neunavil nohy. Štvrtkový beh a chlast v nich cítim. Na rázcestí sa rozhodujem ísť hore na vrchol po červenej, zelenou po vrstevnici pôjdem domov. To mám v pláne bežať po hrebeni až na Smrekovicu. Slnko pečie, som bez trička, vetrík nefúka a ja cítim trošku prichádzajúcu zradu. V tomto teple to bude viac ako o hubu. Pri schádzaní z Ploskej vidím kopec a necítim sa veru dobre. Na čo som sa to zase dal?

O 10 prichádzam na chatu, vítam sa s chatárom Stanom. Vonku to už žije, začínajú s atu zbierať bežci a fanúšikovia. Vždy to tu bývala skvelá párty. Chvíľku kecáme, ale potom sa už idem zaregistrovať do chaty. Za 10 Eur dostávam číslo 25, ročníkovú čelenku, lístok na klobásu a fidorku, Red Bull a Radler (to som si ja vybral z ponuky). Líham pred chatu do slnka a v polospánku sa opaľujem. Zrazu začína hrať terchovská muzička, 3 chlapci, ktorých som stretol na vrchole Ploskej. Super, som z toho nadšený, má to svoju atmosféru. Na štarte to už začína byť nervózne, preberajú taktiku, hecujú sa. Mňa občas chytá nervozita, tak si začnem vsugerovávať kľud a pomáha to. Oslovuje ma Marienka zo zaziultra, že mi bude držať palce. Milé od nej.

O 12:00 začína štart. Ide sa od juniorov podľa čísiel a vyššie nad 40 a potom do 40. Štart od seba po 1 minúte, to bude tesné. Vybieha prvé dievča, hecovačky ľudí ju ženú pár metrov a už kráča. O chvíľu druhé, ktoré asi na 10 metroch sa šmykne 5x. Ja už stojím bez trička s oblečeným číslom a čakám na meno. Nič tak si idem sadnúť a ani poriadne nesedím ma volajú. Do štartu 15 sekúnd. Vybieham.

Začiatok sa snažím nevnímať ľudí, aby som to neprepálil, kričia. Zrazu stíchnu, lebo mne sa vytkne členok, ale hneď naskočí a ja bežím akoby nič ďalej. Cupitať, drž sa, aspoň po prvú žltú tyč. Všetci tak hovoria a ďalej kráčať. Neprepáliť to, úsekov na behanie tam veľa nie je, nech využijem tie. Neskutočné teplo, ale už je pri mne tyč a ja radšej kráčam. Vstupujem na prvý zlom, pociťujem vetrík. Bude super, fúka. Prd. Odvtedy už nezavialo a ja kráčam vrelým kotlom. Po kameňoch medzi kosodrevinu. Občas sa mi vyhýbajú tí, čo už idú dole. Počujem za sebou dych, už ma jeden dobieha. Ale pár metrov podo mnou spomalí a snaží sa ísť so mnou. Zvyšuje sa mi dych, priam lapám po horúcom vzduchu a zrazu mi odchádzajú nohy. Ja snáď už neurobím ani krok. Ja si sadnem, veď to sa nedá. Nie, ideš ďalej, pridaj. Čím budeš hore skorej, tým to bude menej trvať a budeš mať kľud. Chlapík stále za mnou, pýtam sa ho, či ma na úzkom chodníku chce obehnúť. Vraj rád, ale nevládze. Posledný zlom, stojí tu chlapík so zvoncom a ja viem, že záver je už skoro rovina. Neviem kde, ale naberám silu a začnem šprintovať. Cieľ. 11:23 a ja sa neviem dodýchať.

Ale o chvíľu som už v pohode, urobím si fotku a schádzam dole. Ešte aj tu fotím a dole si dávam konečne klobásu a vineu. Čakám na oficiálny čas, lebo hore som sa nestihol presne stopnúť. Dotankujem vodu a bežím smerom na Ploskú a potom cez Minčol, Rakytov a Skalnú Alpu pozrieť Maťa na hrob a dole na cestu, kde po chvíli z protismeru prichádza Števo na aute. Akcia skvelá, s výsledkom som relatívne ok. Aj keď tvrdia, že celkom fajn čas, viem, že keby som trénoval tieto výbehy, bolo by to o dosť lepšie (rekord myslím drží Dlugoš s 5:58, tento rok pri malej účasti bol najlepší čas 7:30).