Veľká Fatra, tak o čo sa tu jedná?

Tento report bude stručný ako dĺžka trasy. Prečo behať skoro trasu miestami identickú s mojou kamzíkovskou a ešte zaplatiť za to? Aký to má zmysel trepať sa až do Ružomberka a bežať s davom ľudí? Tak o čo sa tu jedná?

Keď som zbadal, že sa v rámci série Behaj lesmi beží aj Malinô, tak ma to nejak zvlášť nezaujalo. Načo budem platiť za niečo, čo môžem bežať hockedy. Ešte keď som si pozrel aj profil, tak som zistil, že viac menej sa veľa úsekov beží identických s mojou kamzíkovskou trasou. Ale ako plynul čas, dospel som k názoru, že to pôjdem odbehnúť.

Tých dôvodov nakoniec bolo viac, ale poznáte to, dôvody sa vždy nájdu. Hlavný bol ten, že po Mozartovi sa mi chcelo nejak si zapretekať. Keď som sa pozrel do svojho profilu na UTMB, zistil som, že mi tam chýba ako jediný index za 20K. Nikdy som takýto beh nebežal, vždy to bolo niečo dlhšie a tak som si to políčko chcel vyplniť. Ahá, tak o toto sa tu jedná! No a keď som zistil, že najdlhší beh Veľkej Fatry zo série Behaj lesmi má túto akreditáciu, tak som sa rozhodol, že sa prihlásim. Okrem toho som mal voľno, išiel som pozrieť na byt a pre bicykel, ktorý som potreboval dostať do Bratislavy. Ale to sú už tie ďalšie dôvody. Ako aj to, že ako rýchly tréning to nebude zlé.

Ale asi nie všetci sa v tom orientujete, tak teda čo ten index znamená. Tak ešte sa povenujem tomu, nech je to aj také stručne edukačné. Pôvodne to bolo nejaké členenie podľa ITRA, ktoré prebralo potom aj UTMB na svoje behy. Index vyjadruje vlastne nejakú kombináciu obtiažnosti, dĺžky trasy a prevýšenia na trase. Vlastne podľa týchto kritérií sa vie každý rozhodnúť, či na to má a ide to skúsiť. Lepšie to popisujú obrázky nižšie, ale dôležité je vedieť aj nasledujúce. Každý index zároveň pridáva aj body, ktoré sú potrebné, ak chce bežec bežať v auguste nejakú z trás UTMB v Chamonix pod Mont Blanc. Zároveň je nutné nazbierať aj kamene (do toho sa teraz vo vysvetľovaní púšťať nejdem), ale hlavne ak chce niekto bežať beh kreditovaný ako napr. 100K, tak musí mať vo svojom profile aj index z predchádzajúcich behov s týmto označením. V skratke, ak budem behať 20K a 50K behy, nedovolí mi systém sa prihlásiť do lotérie na 100K (trať označená ako CCC) a 100M (kráľovská trať označená ako UTMB). Naopak, ak mám odbehané behy s vyšším označením, môžem ísť na tie nižšie. Ja som si chcel ale vyplniť aj toto políčko.

V týždni som sa stretol ešte aj s Palim a Katkou, ktorí prišli z Lavareda a tiež im prišlo ako dobrý nápad prísť si sem zabehať. Počasie malo byť pekné, skôr horúce. Takže som vedel, že nebudem sám (to by som aj tak nebol, lebo tieto Behaj lesmi akcie sú dosť plné nadšencov, keďže trasy sú prijateľné 5,11 a 18 km).

Pokiaľ ide o trasu, poznal som ju veľmi dobre. Veľká časť ide presne tade, ako moja kamzíkovská. Jediné, čo som nepoznal, bol posledný výbeh nad cestou na Malinô. Ale skoro 18 km a takmer 800 výškových znamenalo, že to bude celkom morda. Odhadoval som, že to odbehnem nejak za 2:15-2:30. Tak ale uvidíme, lebo zaleží aj od počasia, počtu ľudí (hlavne na singláči pod Sidorovom, ktorý je dosť dlhý). Počas trasy sme mali 3 občerstvovacie stanice na 3, 9 a 13 km. Vychádzalo mi to na sedlo pod Vtáčnikom, za Vlkolíncom a na konci singláču pod skokanským.  

A teraz už stručne k behu. Vyzdvihnúť štartový balíček som si bol už v piatok podvečer, keď som sa išiel previezť na bicykli. Chcel som využiť čas a nezdržiavať sa v deň štartu. Moc som nohám nenakladal, nech sú na druhý deň fresh. Ráno som vstal a vyrazil som do Hrabova, kde som sa lanovkou vyviezol až hore na miesto štartu. Štart bol o 12:00 a vonku už pekne pieklo. 5 km závod akurát odštartoval. Tak som si zatiaľ odložil veci u Katky na chate Malina a išiel sa schovať do tieňa na štart. Inak bolo to super zorganizované, dávali tam vodu, zábavný program, stánky, hudba. V cene bola aj tá lanovka, treba ich pochváliť. Ešte som sa stihol s horskáčmi porozprávať a stretnúť Paliho a Katku, ktorí sa rozbiehali. Ja som to nerobil, dal som si len 1 gel a potom sa postavil na štart. Moja stratégia bola bežať, čo sa dá. To som mal ako hlavný cieľ. Vedel som, že prvý zbeh bude ťažký, lebo som mal "kiliánky" Kjeraq 1 a na zbehu je v strede dosť šotoliny a kameňov, čo nie je ideálne na dopad v tejto teniske. Potom už to malo byť ok. Zobral som si 1 fľašu s ionťákom, 2 gely a zvyšok keď tak doplním z občertvovačiek.

Ale už prišiel čas a ja som sa postavil na štart. Stál som dosť vpredu, nie úplne. Videl som Paliho, ktorý sa tam predral a Katka kúsok predo mňa. O 12 zaznel štart a my sme sa rozbehli smerom dole po lúke. Ja som si držal ľahšie tempo, nechcel som to hneď napáliť a zároveň mi vadili ľudia, ktorí sa predierali dopredu. Na lúke nebolo v pokosenej tráve veľmi vidieť terén, tak som si dával pozor, aby som si nevytkol členok. Nižšie to už bolo ok, lebo sme nabehli na chodník a pri farme sme odbočili na cestu smerom hore na Kráľovskú cestu. Tu som začal obiehať prvých ľudí, ktorí to prepálili. Držal som si konštantné tempo a aj keď nohy boleli, cupital som hore a sledoval hodiny. Tepy išli pomaly hore a aj teplota tela. Bol som odhodlaný to celé vybehnúť, ale v hornej časti už mi tuhli achilovky a tak som kúsok prekráčal po kamennej šotoline, na ktorej mi podklzovali nohy. Potom pri prechode na pevnejšiu a menej strmú cestu som zase začal bežať až sme došli pod sedlo Vtáčnika. Tu bola občerstvovačka, ktorú som obehol a zaradil sa do vláčika. Dal som si prvý gel.

Kúsok za sedlom som vykráčal, na lúke bolo riadne teplo, potom som už viac menej stále bežal až k zlomu pred kopcom, kde nás čakal zbeh zase dole tou istou cestou. Vrchnú časť som bežal celom ok, aj keď nohy boli nakúrené z výstupu, občas ma aj obehli, ale hlavne v strednej časti šotoliniska, kde som to v tých teniskách nedával a dával si pozor, kam došľapnem. Záver už bol po asfaltke a celkom bolel. Na jej konci sme zase boli pri farme a odbočili do prava smer Vlkolínec.

Zbeh dole bol rýchly, lebo sa išlo cyklistickou a Vlkolíncom sme prebehli za veľkého povzbudzovania návštevníkov a domácich. Dole sme odbočili ku kostolu, ešte predtým som si v potoku namočil čiapku a nasledovalo mierne stúpanie, kde som zase bežal a predbehol veľa kráčajúcich ľudí. Občerstvovačku pri odbočke na Biely Potok som využil na doplnenie ionťáku a bežal som ďalej.

Niekde za ňou bola Continental šprintérska prémia, ktorú som celkom ignoroval, ale našli sa tam hlavne prepnuté baby, čo sa rozbehli a na konci ostali stáť a rozdýchavať to. Nasledovala odbočka hore a pripojenie na singláč, kde som si dal druhý gel. Vedel som, že tento bude pekný, občas sú tam korene, ale horšie bolo, že buď mi zavadzali ľudia, alebo boli zase takí, čo to napálili a nezmyselne sa tlačili dopredu. Niektorí aj zakopli, ako zase dve baby, ktoré mi pili krv celý závod, jedna to ustála, druhá sa vytrepala. Ja som si bežal svoje, úplne som to nehnal, lebo som vedel, že ma čaká záverečný výstup. Úplne som tú trasu nepoznal, ale vedel som, že hore do cieľa to bude dlhé. A teplé, aj keď sa išlo lesom. To bola výhoda ja singláčika a po chvíli (je to celkom dlhý úsek) sme boli na konci pri občerstvovačke. Cítil som občas, že telu dochádza a lýtka nie sú už úplne fresh. Vždy keď prepálim, je teplo a treba veľa piť, tak hrozia kŕče. Teplota tela už bola celkom vyššie, ale stále ešte v norme, potil som sa riadne a tak som si tam dal aspoň hroznový cukor. Nasledoval posledný výstup.

No a ten bol dosť na morál a celkom bolestivý. Tu už som obiehal nejakých asi aj 11 km pretekárov, veľa ich išlo krokom. Lesom išiel ťahavý kopec, hlava už podsúvala, aby som nebežal, ale snažil som sa s tým bojovať. Po úmornom prebehu lesom, ktorý bol našťastie v tieni, sme došli na pripojenie k asfaltovej ceste kde bola občertvovačka. O nej som nevedel, asi ju dali dodatočne, ale bol som za ňu vďačný. Doplnil som si vodu do fľaše a nalial aj do čiapky a začal kráčať. Tento krátky úsek som si povedal, že už budem kráčať, z fľaše som si lial vodu na hlavu a rozbehol sa až dole pod cieľom (ktorý bol zároveň aj štartom). Veľa ľudí ten úsek už kráčalo, tak som ich aj predbehol a na záver som do toho dal všetko, aj keď to vyzeralo, že sa plazím. Ešte pred cieľom ma zozadu predbehol o sekundu jeden chalan, o ktorom som ani netušil. Vrátila sa mi spomienka z videa z Ultramarathon Mont Blanc, kde sme presne toto riešili. Bol som v cieli s časom 2:05:11.

Dal som si vodu, aj ma baba celého obliala. Pripadal som si ako na WSER. Stretol som sa s Palim, Katkou. Bol som si pre veci k druhej Katke a počkal si na ich predávanie cien a išiel som lanovkou dole a domov.

Akcia to bola pekná, myslím že sa oplatilo, aj keď v obľube tieto masovky nemám. Dostal som aj štartovný balíček s nejakými gelmi, ešte aj medailu urobili z recyklovaných pet fliaš. S časom som spokojný, odhadoval som, že pôjdem dlhšie. Nie som zvyknutý behať v týchto vysokých tepoch. Otestoval som si trochu prácu s teplom a dať si iné tenisky, trochu viac miestami zatlačil a zobral gel naviac, asi by som to dal pod 2 hod. Z 238 bežcov na mojej 18 km trati bol len 1 DNF, inak všetci dobehli. To asi vyjadruje aj úroveň, lebo posledný došiel 3:12, takže viac ako hodinu po mne. Ale boli tam aj dobrí, veď Peťo to vyhral s časom 1:25 a to sa na neho tlačili ďalší dvaja, takže sa dosť naháňali. Celkovo som skončil 110, čo nie je zase žiadna sláva, v kategórii 32 a 98 chlap (takže ma predbehlo 12 žien vrátane Katky).