Vertikal Ploská

 Ako už býva zvykom, na SNP sa beží Ploská. Tento rok mi do toho vstúpila Ultra šelma, ale tá nakoniec bola o týždeň skôr. Tak som sa nahlásil a išiel.

Beh robí Miloš spolu s Revúčanmi. Býva to malá akcia o 60-80 ľuďoch, ale o to je vrúcnejšia. Pred rokom v horúčave som to zabehol za 1:01 a preto som to teraz chcel dať pod hodinu. Netrénoval som na vertikálne behy, po tatranskej šelme som ani nebehal. Tak som bol zvedavý, či to dám. Predpoveď hlásili s dažďami, čo by na miestami blatovom teréne nebola veľká výhra. Uvidíme, nasadol som v piatok po práci do auta a vyrazil sme Revúce.

Tento krát som išiel skorej spať a neskôr vstával. Síce sme s Lenkou, Robom a Jančim posedeli v Horných Revúcach, prišiel aj Miloš a ostatní, ale nebolo to nič, pokiaľ ide o alkohol, vážne. Pomohol som povynášať sudy, nejaké veci, dal som si pizzu, 3 pivá išli sme večer na stredných na dom.

Ráno všetci vstávali skorej, lebo išli pripravovať beh a hore na Ploskú. Ja som sa s nimi naraňajkoval, dal som si len čaj a rožok s maslom a medom, no a išiel si ešte ľahnúť. O 8 som vstal, umyl sa a poklusom išiel do Horných Revúc, kde som bol s hodinovým predstihom. Zaregistroval sa, pokecal s chalanmi z HZS a známymi, no a postavil som sa na štart. Prišiel aj Majo s dcérou a potom aj Katka Téglička so sestrou. Tento ročník bolo dole teplejšie, ale na vrchole mala byť zima a fúkať vietor. Dážď nikto nepredpovedal. Tak som si zobral do malej fľašky vodu a pripevnil bundu, aby som mal na vrchole sa do čoho zababušiť.

O 10:00 zaznel štart a vyrazili sme. Tento rok som si nezobral paličky (aj keď by mi dosť pomohli) a postavil sa viac dopredu. Vybehli sme všetci naraz a ja som išiel až po značku behom. Potom som už začal kráčať a tak ma niektorí predbiehali. Vedel som, že sily musím šetriť, lebo kopec to je dlhý. Prvé prudké stúpanie cez lúku som nakoniec dal celkom s vyplazeným jazykom, paličky mi chýbali. Potom som ale pomaličky prešiel do poklusu a rýchlochôdze. Tým som niektorých zase predbehol, niektorí mňa. Z amnou sa držal jeden pán, ktorý ma predbehol, ale pri Magurkách som ho predbehol zase ja. Pod salašmi bola zase stanica s vodou, ja som mal ale svoju, ktorú som si upíjal a tento úsek som bežal. Povedal som si, že musím zrýchliť a tento úsek je behateľný. Bol som tam za 30 minút a to osm už kalkuloval s časom. Ak sa nič nestane, mal by som to dať, v sedle tak za 10 minút a potom za 15 by som to mohol dať. Je tam síce stúpanie, ale záver musím bežať.

Pán za mnou stále dačo rozprával, že super idem a drží sa ma, ťahám ho. Liezlo mi to na nervy  a nechcel som sa nechať rozhodiť, zrýchliť, či odpovedať. Potom sme predbiehali také malé dievčatá, s ktorými začal vykecávať. Už sme boli na sedle. čas som mal asi 42 minút, čo sa dalo. Začal ale fúkať vietor, docela chladný. Celkom som to uvítal, predsa mi bolo teplo a kráčal som ďalej. Predbiehal som turistov a chýbali mi čím ďalej tým viac paličky. Opäť som stretol Tomáša Gazdaricu na zbehu a tento rok mal 40 min. Už už som videl zlom a od tade som to začal bežať. Pán za mnou sa ma snažil držať, ale unikal som mu. Fučal som a stretal chalanov, čo išli dole a povzbudzovali. Už som videl Badža so zvoncom, Lenku a cieľ. Čas 0:58. Zlepšenie o 3 minúty, čo ma celkom potešilo,a j keď mohlo byť aj 55, ak by som viac bežal. Ale to sa takto konštatuje ľahko. Nahodil som na seba bundu, odovzdal číslo a zvítal sa aj s Jankom. Dobehol za mnou aj chlapík a podával mi ruku, že som ho dobre ťahal.

Hore som pobudol do záveru, limit bol 1:45. Väčšina ale to odbehla ďaleko skorej. Dal som si chlieb s masťou a cibuľou a Nutrend nápoj. Potom sme pobalili veci a zišli autami dole na párty. Ďalší pekný deň, bez dažďu za mnou. Pršať začalo až večer, keď sme išli spať na domec.