Rýchlik Zoška - Bratislava
Tenhleten vlak nikde nestaví, tak spieva skupina Olympik. Toho som sa aj držal, stále v pohybe s minimom času na občerstvovačkách. Všetko by bolo ideálne, až na pár skutočností, ale záver ma aj tak prekvapil.
Minulý víkend si ležím v Prahe a písem cez messenger s Ľubom. Dano, Maťo Urbaník a Černý dobehli UTMB, ja mám už kúpené nové Coros a zaregistrované Rumunsko. Debata zbehne na CCC, nakoľko popri všetko si registrujem na ITRA svoje body za Štefánika. Mám ich 5 a CCC prihlášku môžem poslať, keď ich bude 6. Pošli si na Rýchlik, tam máš 2 ITRA body. Limit je 10,5 hodiny, je to 50 km v Karpatoch a prevýšenie je +1500. To by som mohol dať, lebo keď som išiel s Romanom, mal som to za 9. Bez čakania niečo nad 8, síce toto je dlhšie, ale zase menej stúpania. Takže ak to dám pod 8, budem spokojný. Registráciu mi urobili, aj keď bola uzavretá a vybavené. Autobus už bol plný, ale to vyriešim.
Celý týždeň som ale na paralene. V Prahe bolo v čase príchodu 35 a posledné 2 dni ráno 9. Ja som mal len šľapky a už som cítil bolesť ucha, plný nos, kĺby. Vyzdvihnem číslo v Runningpro, kde zaplatím aj štartovné a prehodím pár slov so Silviou a Peťom. Takže celý týždeň je o ležaní v posteli. V piatok sa pobalím, nachystám veci na beh a idem skoro spať. Tenisky volím Inov-8 X-Claw 275, nakoľko má pršať. Stravu len 2 gely a 1 clifku, pôjdem naľahko.
Ráno sa budím už pred 4, takže okrem choroby aj 3,5 hodín spánku. Po 5 vstávam, obliekam sa. Rýchlo kaša, káva a bežím na autobus o 5:45 z Prievozskej. O chvíľu príde a ja pomaly jem olivový pečivovú tyčinku a snažím sa zdriemnuť. Autobus je prázdny a o 6:55 sme na Zochovej chate. Trošku cítim točáky v žalúdku, ale spolieham sa na to, že to prejde. Sme tam asi 3-4 a obliekam na seba páperovú vestu a v daždi sa snažím zdriemnuť na krytej zastávke. Do štartu ostávajú 2 hodiny. Ďalší bus by prišiel 5 minút pred štartom, čo je neskoro. Prichádza oficiálny autobus organizátora, Ľubo, Lenka, Jano, Peťa. Prestáva pršať, takže balím bundu a napchám ju do vrecka nového WAA trička. Registrácia čísla, príhovor a štart.
Už začiatok sa snažím pomaličky bežať, cítim síce ľavú achilovku, ale stúpanie je mierne. Občas idem rýchlou chôdzou a hneď predbieham prvých nadšencov, ktorých chytil počiatočný štartový ošiaľ. Po chvíli ma predbehne Ľubo. Žltou na Čermák, kde sa napojíme na známu červenú. Začína pršať a obliekam si bundu. Občas zastanem, lebo sa mi rozväzuje ľavá šnúrka, popr. na wc. Šnúrku neskôr dotiahnem až moc, ale som lenivý ju zase uvoľniť. Prvý väčší nástup na Skalnatú, tu už predbieham viac ľudí. Niektorí ťahajú nohy, ja mám skôr problém pri zbehoh. Inov-8 sú dosť tvrdé a tak ma bolia chodidlá pri dopadoch na kamenistý chodník. Preto hľadám radšej hlinu. Čmelok a zbeh na Babu. Obiehame okolo zábradlia, lebo na ceste sú závody do vrchu a v zákrute to driftujú. Našťastie, keď bežím okolo, nič tam nejde. Tu je prvá občestvovačka, na ktorej ma víta po 10 km Maťo Neradovič. Čas 10:25, tzn. 1,5 hodiny od štartu, čo nevyzerá zle. V hlave prehodnocujem, že čas v cieli 8 hodín by som splniť mal. 2 minúty len na 2 poháre vody, 1 pomaranč a 1 banán. Vodu nemením a bežím ďalej.
Pozerám na hodinky, navigácia relatívne ok, viac sa orientujem na graf nadmorskej výšky, aby som vedel, kedy bude koniec stúpania (recenzia hodín je tu). Cestu poznám, je behateľná, po Salaš bežíme po červenej. Tu začína zbeh dole do Svätého Jura po modrej, časť Neštich a 2 občerstvovačka. Balím bundu, som pod ňou úplne mokrý. Časť vypotený z choroby, časť napršané (nebol som úplne pozapínaný). Z lesa sa odbáča na asfalt, čo nie je moc príjemné. Z diaľky na mňa máva Maťo Detvaj, kde vraj som. Ľubo už 30 minút predo mnou, ale môj čas 12:28 (tzn. 27 km za 3,5 hodiny a Maťo Halász už v cieli) mi hovorí, že mal by som to dať asi aj za 7 hodín. Beh po rovine dávam v pohode v tempe 5:50-6:00. Doplním vodu a svoj ionťák, s Maťom sa smejeme, že sáčkové sypačky. Dám si pohár coly a magnézka s mastným chlebom a idem.
Čaká ma stúpanie žltou až na Biely kríž. Opäť niektorých predbieham, cesta ma nebaví. Cítim, že telo nie je úplne ok a horný beh po asfaltke ma úplne zabíja. Odbáčam smer Marianka stále po žltej. Tu už začínam cítiť riadne únavu. Telo nie je fit, z tvrdých dopadov ma bolia achilovky, niektorých opäť predbieham, niektorí predbiehajú mňa.. Nečudujem sa, lebo tento úsek som chcel bežať, ale časť idem krokom. Nie je to nič náročné, ale tu už viac ťahá hlava a vôľa. Okrem toho frajer si dal v týždni slušné špacírky, ktoré mu odrali ľavú nohu a náplaste nedržali, tak išli dole. Teraz ich cítim. Nevadí, zbeh z Klčovaníc po červenej a je tu Marianka. Prebieham okolo Bzučovho domu, pokrikujeme na seba a na námestí dopĺňam do tela colu, 2 chleby, magnézko a mením vodu. 41 km a čas 14:18 (tzn. 5:18). Viem, že po stúpaní je to už len dole kopcom za hodinu a niečo by som mal byť tam. Áno, ak by som nebol taký unavený a neboleli ma tak achilovky.
Vydávam sa po červenej do kopca, väčšinou ho bežím opačne, nebaví ma. Hore pri Kačíne ma predbieha Peťa, ktorá dobehla do Marianky, keď som odchádzal. Ide dobre baba, na to že sa bála. Bežím ďalej, snažím sa vôbec nekráčať, ale za Kačínom už striedam chôdzu a beh. Cítim, ako sa na mňa niekto zavesil, ťuká paličkami a dobieha. Keď zrýchlim, zrýchli aj on. Doteraz som lovil ja, teraz lovia mňa? Nenechám si diktovať jeho tempo, ale na zbehu z Klanca ho strácam. Pridávam a bežím rýchlo dole. Predbieham ľudí, niektorí chcú so mnou hovoriť, ale ignorujem to. Bežím si svoje, nekráčam, predbieham ďalších. Železná a zákruta k Tescu. Ešte kúsok a vbieham do cieľa, čas 6:45:18. Zdravím sa so Slávom a Peťom. Som spokojný. V celkovom poradí som 111 zo 183 + 6 DNF (v kategórii som bol 102). Dostávam medailu, diplom až po sprche. 2 body sú doma, ja som síce unavený, ale s výsledkom spokojný.
Minulý víkend si ležím v Prahe a písem cez messenger s Ľubom. Dano, Maťo Urbaník a Černý dobehli UTMB, ja mám už kúpené nové Coros a zaregistrované Rumunsko. Debata zbehne na CCC, nakoľko popri všetko si registrujem na ITRA svoje body za Štefánika. Mám ich 5 a CCC prihlášku môžem poslať, keď ich bude 6. Pošli si na Rýchlik, tam máš 2 ITRA body. Limit je 10,5 hodiny, je to 50 km v Karpatoch a prevýšenie je +1500. To by som mohol dať, lebo keď som išiel s Romanom, mal som to za 9. Bez čakania niečo nad 8, síce toto je dlhšie, ale zase menej stúpania. Takže ak to dám pod 8, budem spokojný. Registráciu mi urobili, aj keď bola uzavretá a vybavené. Autobus už bol plný, ale to vyriešim.
Celý týždeň som ale na paralene. V Prahe bolo v čase príchodu 35 a posledné 2 dni ráno 9. Ja som mal len šľapky a už som cítil bolesť ucha, plný nos, kĺby. Vyzdvihnem číslo v Runningpro, kde zaplatím aj štartovné a prehodím pár slov so Silviou a Peťom. Takže celý týždeň je o ležaní v posteli. V piatok sa pobalím, nachystám veci na beh a idem skoro spať. Tenisky volím Inov-8 X-Claw 275, nakoľko má pršať. Stravu len 2 gely a 1 clifku, pôjdem naľahko.
Už začiatok sa snažím pomaličky bežať, cítim síce ľavú achilovku, ale stúpanie je mierne. Občas idem rýchlou chôdzou a hneď predbieham prvých nadšencov, ktorých chytil počiatočný štartový ošiaľ. Po chvíli ma predbehne Ľubo. Žltou na Čermák, kde sa napojíme na známu červenú. Začína pršať a obliekam si bundu. Občas zastanem, lebo sa mi rozväzuje ľavá šnúrka, popr. na wc. Šnúrku neskôr dotiahnem až moc, ale som lenivý ju zase uvoľniť. Prvý väčší nástup na Skalnatú, tu už predbieham viac ľudí. Niektorí ťahajú nohy, ja mám skôr problém pri zbehoh. Inov-8 sú dosť tvrdé a tak ma bolia chodidlá pri dopadoch na kamenistý chodník. Preto hľadám radšej hlinu. Čmelok a zbeh na Babu. Obiehame okolo zábradlia, lebo na ceste sú závody do vrchu a v zákrute to driftujú. Našťastie, keď bežím okolo, nič tam nejde. Tu je prvá občestvovačka, na ktorej ma víta po 10 km Maťo Neradovič. Čas 10:25, tzn. 1,5 hodiny od štartu, čo nevyzerá zle. V hlave prehodnocujem, že čas v cieli 8 hodín by som splniť mal. 2 minúty len na 2 poháre vody, 1 pomaranč a 1 banán. Vodu nemením a bežím ďalej.
Pozerám na hodinky, navigácia relatívne ok, viac sa orientujem na graf nadmorskej výšky, aby som vedel, kedy bude koniec stúpania (recenzia hodín je tu). Cestu poznám, je behateľná, po Salaš bežíme po červenej. Tu začína zbeh dole do Svätého Jura po modrej, časť Neštich a 2 občerstvovačka. Balím bundu, som pod ňou úplne mokrý. Časť vypotený z choroby, časť napršané (nebol som úplne pozapínaný). Z lesa sa odbáča na asfalt, čo nie je moc príjemné. Z diaľky na mňa máva Maťo Detvaj, kde vraj som. Ľubo už 30 minút predo mnou, ale môj čas 12:28 (tzn. 27 km za 3,5 hodiny a Maťo Halász už v cieli) mi hovorí, že mal by som to dať asi aj za 7 hodín. Beh po rovine dávam v pohode v tempe 5:50-6:00. Doplním vodu a svoj ionťák, s Maťom sa smejeme, že sáčkové sypačky. Dám si pohár coly a magnézka s mastným chlebom a idem.
Čaká ma stúpanie žltou až na Biely kríž. Opäť niektorých predbieham, cesta ma nebaví. Cítim, že telo nie je úplne ok a horný beh po asfaltke ma úplne zabíja. Odbáčam smer Marianka stále po žltej. Tu už začínam cítiť riadne únavu. Telo nie je fit, z tvrdých dopadov ma bolia achilovky, niektorých opäť predbieham, niektorí predbiehajú mňa.. Nečudujem sa, lebo tento úsek som chcel bežať, ale časť idem krokom. Nie je to nič náročné, ale tu už viac ťahá hlava a vôľa. Okrem toho frajer si dal v týždni slušné špacírky, ktoré mu odrali ľavú nohu a náplaste nedržali, tak išli dole. Teraz ich cítim. Nevadí, zbeh z Klčovaníc po červenej a je tu Marianka. Prebieham okolo Bzučovho domu, pokrikujeme na seba a na námestí dopĺňam do tela colu, 2 chleby, magnézko a mením vodu. 41 km a čas 14:18 (tzn. 5:18). Viem, že po stúpaní je to už len dole kopcom za hodinu a niečo by som mal byť tam. Áno, ak by som nebol taký unavený a neboleli ma tak achilovky.
Vydávam sa po červenej do kopca, väčšinou ho bežím opačne, nebaví ma. Hore pri Kačíne ma predbieha Peťa, ktorá dobehla do Marianky, keď som odchádzal. Ide dobre baba, na to že sa bála. Bežím ďalej, snažím sa vôbec nekráčať, ale za Kačínom už striedam chôdzu a beh. Cítim, ako sa na mňa niekto zavesil, ťuká paličkami a dobieha. Keď zrýchlim, zrýchli aj on. Doteraz som lovil ja, teraz lovia mňa? Nenechám si diktovať jeho tempo, ale na zbehu z Klanca ho strácam. Pridávam a bežím rýchlo dole. Predbieham ľudí, niektorí chcú so mnou hovoriť, ale ignorujem to. Bežím si svoje, nekráčam, predbieham ďalších. Železná a zákruta k Tescu. Ešte kúsok a vbieham do cieľa, čas 6:45:18. Zdravím sa so Slávom a Peťom. Som spokojný. V celkovom poradí som 111 zo 183 + 6 DNF (v kategórii som bol 102). Dostávam medailu, diplom až po sprche. 2 body sú doma, ja som síce unavený, ale s výsledkom spokojný.
Komentáre
Zverejnenie komentára