Asfaltová nedeľa

 To, že cestné behy nepreferujem, to sem asi písať netreba. Hlavne, ak mám platiť za beh v Bratislave. Štartovné som mal ale zadarmo, takže tento fakt som riešiť nemusel. Bežne sa tento ČSOB maratón "používa" ako príprava na WSER, tak som sa rozhodol aj ja využiť ho na tréning rýchlosti na Transvulcaniu a hlavne Mozart100. Polka je na to úplne ideálna. Tak poďme na to.

Keďže skúsenosť s behaním závodov po asfalte nemám, teda až na pár Devínov z dávnej dávnej minulosti, tak som ani netušil, na aký čas chcem bežať. V týždni som sa bol prebehnúť a usúdil som, že tempo 5:15 by som mal dať, 5:05 asi áno, ale bude záležať od konkrétneho dňa. V tréningu som bol mierne unavený, predsa naväzoval na iné tréningy. Keď som si ale pozrel výsledný čas v tomto tempe, nestačil ani na finiš za 1:45. To by som musel bežať pod 5 minút na km. Každopádne som nič nepodcenil. Dni pred tréningom som dodržiaval stravu podľa stanoveného cieľa, pil čo som si predpísal a oddychoval. V sobotu bola Ultralanovka tak som sa tam iba ukázal a povzbudil kamarátov. Žiadne kolečká, bolo treba oddychovať.

Ráno som vstal celkom vyspatý, dojedol som koláč, čo som si napiekol a išiel na štart. Ten bol o 9:00, takže som mal ešte čas a chcel som prísť v predstihu, aby som sa vyhol návalom. Na Nivách som stretol spolužiačku Eňu z výšky, ktorá išla zase povzbudzovať. Do areálu som išiel pešo, nech trochu rozhýbem nohy. Rozbehávať som sa nešiel, lebo o 8:20 sme sa mali stretnúť s kolegami kvôli fotke a vonku bola taká zima, že som nechcel sa spotiť a čakať v tom chlade na štart. Takže som si odniesol veci a schoval sa v budove nákupného centra. Tu som stretol Mareka, s ktorým sme spoločne išli do Decathlonu a tam sme čakali na ostatných. Už tam bol aj Janči, potom sa objavili aj ostatní. Tak sme si urobili fotku a zase sa schovali s Oliverom v predajni.  Veľa ľudí bolo v krátkych tričkách a kraťasoch, čo mi prišlo ako nie moc ideálne. Áno, svietilo slnko a v tempe ti je ok, ale dosť fučalo a hlavne som tak nechcel stáť pred štartom (to som ešte nevedel, že to ocením na záver).

Po pol som išiel do koridoru, dal som si gel a čakal v neprefučke na štart. Mal som miesto B, lebo som si nahlasoval čas nad 1:50. Ale nejak sa to tam nestrážilo a tak som sa presunul dopredu, kde sa začali zbierať ľudia v tých drahších výbavách. Častokrát to neznamená lepší výkon, len príjem (aj to nie je vždy pravda). 3 minúty pred štartom som si zbalil bundu, odznela hymna (ani neviem, či Oskarova) a za tónov žijeme len raz, ktoré spieval Ego z tribúny nad traťou sme úderom 9:00 vyrazili.

No vyrazili, vyrazili tí prví, ja som stál na mieste, ale potom sa to rozbehlo. Našťastie to, že som bol vpredu ma stálo len 1 minútu naviac. Hodiny som si ale spustil až pri prebehu štartom, aby som mal reálny odhad o svojom čase a tempe. Stratégiu som mal ale jasnú - strážiť si tempo, ktoré som odhadoval na 5:05, pomalšie ako 5:15 neísť a rýchlejšie podľa pocitu. Ale určite nie dlho, aby som sa neodpálil. Teda hlavne prvých 10 km.

Ale späť k behu. Ono to bude asi jednoduchý report, lebo na týchto behoch si strážiš tak maximálne tempo a dopĺňanie energie. Tu žiadne nástrahy lesa nehrozia. Takže ako sa dalo čakať, dav sa hneď rozbehol, takže som sa nenechal strhnúť a bežal som si svoje. Občas som niekoho predbehol (lebo samozrejme niektorí jedinci, čo nevládali bežať ani 5:30 tempom, boli vpredu medzi rýchlikmi). Ja som sa pozrel na hodiny a bol som po 5 tempom, síce sa mi išlo dobre, ale zatiahol som spiatočku.

To mi trvalo ale len prvý km do polky Karadžičovej, potom som smerom na Záhradnícku zrýchlil a už som išiel 4:55 - 4:52. Išlo sa mi naozaj dobre, dýchal som v pohode nosom a nejak mi nevadilo dané tempo. Aj tak som ale nechcel prepáliť a tak som si pri Štrkovci nevšímal Olivera, ktorý okolo mňa prebehol s hecovaním "poďme poďme". Išiel som si proste svoje a ani ma nejak netrápila dlhá predlhá cesta až na koniec električiek. Ľudí okolo som si nevšímal, hrala mi v ušiach hudba a pozeral som sa len pred seba. Prvý občerstvovací pult s vodou pod mostom som obehol, mal som svoju v ruke. Občas mi vadili niektorí prebiehajúci ľudia, ale všetko bolo v pohode. Ľudia fandili a ja som prvých míňal na ceste späť na veľkej križovatke v polke cesty.

Zase som trošku spomalil na 5 tempo a obehol prvý občerstvovací blok aj s jedlom. Držal som sa stále v strede ulice, tzn. na ľavej strane cesty. Vyhovovalo mi to najviac, lebo ľudia stáli hlavne na chodníkoch a na konci bol obeh a to bolo po mojej vnútornej strane. Prebehol som ho zase v rýchlejšom tempe 4:52 a už som sa vracal nazad do mesta. Začalo trošku viac fúkať do protismeru atak mi kleslo tempo na 4:57. Slnko svietilo, ale bola mi miestami zima. Priemerný čas som mal super, pod 5 min, takže paráda.

Na konci Ružinova zase pri Štrkovci som bol na 8 km a dal som si gel. Pod mostom som obehol zase vodovú dopĺňačku, keďže fľašu som mal a postupne som si vždy odpil. Tam už bol cítiť dosť vietor a tak som uvítal, keď sme zase vbehli na Záhradnícku a medzi domami vietor ustál. Prebehli sme okolo súdu až okolo Dvoch levov k Prioru a odbočili hore na SNP. Tu už bolo dosť ľudí a vnímal som nahnevaných vodičov a chodcov, ktorí sa nevedeli dostať na druhú stranu ulice. Tento zásah do dopravy bol značný a citlivý.

Horšie bolo, že sme začali behať po bratislavských uličkách. Horšie preto, že zákruty nás spomaľovali, museli sme si dávať pozor pod nohami na mačacích hlavách a mne to prišlo ako nekonečné blúdenie mestom. Obehli sme hlavnú poštu, kde nám v miernom kopčeku vietor skoro vyfúkol všetku energiu z tela a vbehli pod Michalskú bránu. Tu som to dole kopcom rozbehol, lebo na rozdiel od trailu som nemusel mať starosti, čo pod nohami a tak som značnú kopu ľudí obehol a tempo som si ponechal aj okolo Čumila, radnice a divadla Hviezdoslava. tempo 4:38 ale bolo až moc, teda cítil som sa ok, ale vedel som, že mám za sebou len 14 km a tak som spomalil zase na 4:52.

Cez Vajanského to bola motanica, najskôr smer k Eurovea, potom prudká otočka okolo múzea na koniec popri SNG pod most, zase otočka a zase okolo múzea a školy, kde sa natáčal klip Grigorova Ona je madona nazad k ľuďom, čo bežali po Vajanského. my sme ale odbočili na starý most. začiatok bol mierne do kopca a vetra, ale potom už bol zbeh k sadu J. Kráľa. Tempo 4:53 a ja som zase obiehal ľudí a pred sebou videl tých, čo podbiehajú most a už idú finiš. Kiež by som bol tam, nohy mi začali tuhnúť a mňa čakal ešte sad.

Našťastie gel, ktorý som si dal na 15 km pri múzeu zašlapal a tak som zase pridal. V sade to bola motanica, na koniec, zase nazad a zase na koniec a na cyklotrasu. Bolo treba si dávať pozor na nerovný asfalt, občertvovačku som minul. Vlastne som míňal všetky, išiel som si svoje a ani teraz v podstate nemám prehľad o tom, kde boli. Vnímal som ich, ale nepamätám si ich. Toto som vytesnil hneď na úvod. Z tempa 4:40 som prešiel na 4:48-4:50 a prichytil som sa, že som spomalil. Veď toto už musím dať, už to nemám ďaleko, nejaké 2 km. Tak Rišo nepoľavuj a pridaj.

Po cykloceste som teda sa pridal, tú poznám. Paradoxne tempo 4:44 mi tento segment nedalo PR, lebo minule som tu išiel fartlekové intervaly. Ale stačilo na to, aby ma priblížilo k cieľu. teraz som ja bežal pod most a videl hore tých, ktorých ešte čakal nudný sad. Za mostom je krátka otočka, aby sme vybehli hore, no a tu som zbadal Olivera. Ejha, idem ja pridať a skúsim ho dobehnúť. tak som zakročil a pridal. Musel som najskôr dobehnúť k prudkej obrátke, potom som stúpaním vybehol k mostu. Tu už niektorí vyklusávali a mali dosť. Ešte som pridal do mosta, aj keď tempo mi kleslo nad 5 a potom sa rozbehol od stredu dole. Nakoniec som to stiahol na priemerku v úseku 4:19 a pri zbehu z mosta som len počul, že dakto kričí "Rišo pridaj". Neviem kto to bol. Pravda je taká, že som tam bol ako zjav, lebo väčšina už len dobiehala a ja som sily mal.

Zarazilo ma, že cieľ je ale o dosť ďalej, to prvé čo som videl bola len Renault brána, cez ktorú sa prechádzalo ponad dráhu. Tak som musel ešte zabrať, na rozbočke vbehnúť do koridoru na cieľ, nie na 2. kolo pre maratónsku trasu. Vedľa na mňa zakričal Lacko s Radwanom a tak som im zamával a ešte obehol niekoľko ľudí v tempe 3:56 a prebehol cieľom. Hodiny som vypol až po chvíľke, takže som vedel, že čas bol určite lepší ako na hodinách 1:43:03 (nakoniec môj čas bol 1:42:56)

V cieli som bol úplne ok, zadýchaný zo šprintu, ale v pohode. Rád, že je koniec, ale určite lepšie na tom ako dievča, ktoré sa tam za čiarou hneď zvalilo na zem a pomáhali jej zdravotníci. Vyzdvihol som si medailu a zvítal som sa s chalanmi za dobehom, urobili sme si fotku a išli sme po svojom. Ja som si dal bundu, išiel vyzdvihnúť nápoje a tyčinku a následne s Oliverom prehodiť pár slov v teple nákupného centra. Ten mi dal skoro minútu, takže super. Ešte som vyzdvihol z Decathlonu objednávku a išiel si po batoh sa prezliecť. To bola asi najťažšia časť, lebo spotený v zime vetre som tam čakal asi 30 minút. Snáď nebudem chorý.

Zhodnotenie je jasné. Som prekvapený, nečakal som taký čas. Ešte by som možno trochu zrýchlil, ale dobre je aj takto. Tréning to bol super, rozbitý nie som. Organizácia bola pekná, až na tie šatne. Uvidíme, či to zúročím na mojich ďalších behoch.