Beh do oblakov

Eurovea Tower je momentálne najvyššia budova na Slovensku. JTRe usporiadali beh po schodoch, ktorý som si nemohol nechať ujsť. Či mohol?

Naša firma sa podieľala na stavbe tohto momentálne najvyššieho mrakodrapu a keď mi raz Kubo Šiarnik povedal, že či sa tam nedá ísť behať, začal som po tom pátrať. Nakoniec som zistil, že J&T Reality to už zazmluvnili ako oficiálny beh a tak som začal riešiť, či nemáme voľné štartovné. Mali sme. Braňo z marketingu mi to dohodol a tak som sa ocitol na štartovnej listine aj ja.

V deň štartu som sa premiestnil pod budovu, kde bolo celkom chladno. Extra som prípravu neriešil, bol som behať deň predtým a potom ma čakala ešte Koliba. Samotný beh som bral skôr ako také rozohriatie a aspoň možnosť sa pozrieť do zatiaľ najvyššej budovy na Slovensku.

Dojednal som štart aj Dančimu, takže sme sa stretli dole a čakali na naše poradie. Zatiaľ, kým prišiel Dano, som sa bavil s Romanom Pomajbom, ktorý tam potom komentoval program pre deti. Keďže sme boli na dohodu, tak sme boli až na konci. Po vyvolaní môjho mena som sa prichystal a vybehol. Čakalo ma 44 poschodí (852 schodov) a tak som to vycupitával. Stále som čakal, kedy mi úplne odídu nohy. Nikto ma nepredbiehal a naopak ja som počul niektorých, ktorí už hlučne dýchali a kráčali. Na medziposchodiach bola vždy záchranka ako dozor. Schody boli tie, čo máme v práci, ale na môj vkus boli husto a krátke. Po 20 poschodí som už cítil, že ide do tuhého, nakoniec som už aj zrýchlene kráčal. Pár ľudí som obehol a za 7 minút a 38 sekúnd som bol hore.

Mohol soms i prezrieť izby a vyfotiť sa na balkóne aj s Tomadžom, ktorý to moderoval. Po chvíli a rozhovoroch pre prítomné médiá (ostalo z toho asi 5 sekúnd) som odišiel domov a išiel som behať na Kolibu. Zážitok to bol pekný.