Vertikálne sklamanie na Ploskej

Každoročne v čase SNP sa snažím zúčastniť behu na Ploskú v obľúbených Revúcach.

Keďže už druhý mesiac trénujem trošku inak (o tom možno neskôr), moje očakávania boli prekonať svoje rekordy alebo sa aspoň vtesnať medzi ne. Takto s odstupom môžem povedať, že 2 mesiace trénovania je nič, hlavne keď nie som zameraný na vertikálky. Šprinty do kopca nie sú moja devíza, som skôr ten šmatlajúci diaľkoplaz. Taktiež tento beh som nemal ako prioritu, ale viete ako to chodí. Trénuješ, chceš zlepšenie.

Teda čo som chcel prekonať? Ploskú som bežal 2x (budem to volať beh, aj keď reálne to vybehnú asi len prví borci). Pred 3 rokmi prvý raz za 1:01. To som si povedal, že o rok to chcem mať pod hodinu a dal som to za 58 minút. To bolo ešte aj s možnou rezervou, lebo som úplne nezatlačil. Takže som očakával, že budem lepší.

Do Revúc sme s Bendžom prišli o deň skôr po práci (desná cesta) a ubytovali sa na Horci. Večer sme posedeli s miestnymi, vypil som asi 3 poháriky burčiaku, ktorý sme priniesli. Strážil som sa, žiaden alkohol. Išli sme aj skorej spať, ale moc som sa nevyspal. Števo sa vrtil, budil som sa a vnútorne som sa tešil na beh. Už nech štartujem, bol som nabudený.

Ráno sme vstali okolo 7, pobalil som si veci na vrchol a dal batoh s dronom Robovi do auta, ktoré vyrazilo chystať cieľ. Števo po 8 vyrazil s Maruškou a Lili hore na Ploskú, že ma počkajú. Dal som mu paličky, rozhodol som sa, že pôjdem bez nich (ako pred rokom). Vypil som jeden 160 Maurten, zaregistroval sa a neurobil tradičnú predštartovku s číslom 350 (mobil som mal tiež v aute smerom hore). Začali sa pomaly zbiehať ľudia. Chladné ráno sa začalo oteplovať, z rannej hmly a tepla začalo byť dusno. Išiel som si dať malý výklus k štartu. Na lúku už svietilo slnko, teplo. Ešte že mám sieťkové Dynafit tričko, dobre som to zvolil. S Milošom, Jožkom, Jančim som dal mini horca, aby som neurazil bohov hory :) Nachystal som si do 300 ml vodu, dal jeden čierny Maurten gel a išiel ešte raz sa vyklusať s Jančim. Nohy boli nejaké ťažké. Ostali sme čakať pri štarte, kam pomaly prišli aj ostatní bežci.

Štart začal o 10:00. Vidiel som vpredu Andreja Paulena, takže minimálne prvý adept na víťazstvo tam bol (nakoniec vyhral s časom 35 minút s náskokom 1,5 minúty pred druhým). Štart bol klasický, mentálne som sa chystal na stúpanie po ceste a následný prudký výšľap. Nevedel som, čo ma čaká ohľadne terénu, lebo predtým vraj každý deň pršalo a bolo blato. Chalani aj autom mali problém tam deň predtým vyjsť.

Vybehli sme a ja som vládal do kopca v kľude na tepoch 120, čo sa mi nejak nezdalo. Pred kopcom mi vyskočili tepy na 170 (neskôr som zistil, že aj keď som vymenil baterku do hrudného pásu, bolo treba ho znova spárovať s hodinami a tak tieto údaje boli od veci a väčšinou sú z ruky nižšie). Čo bolo pozitívne, že stúpanie nebolo až tak mokré a dokonca som niektorých aj predbehol. S týmto úsekom som bol spokojný. Horšie to bolo s tepmi, lebo mi bolo jasné, že takto to ďaleko nedotiahnem.

To sa ukázalo aj v následnej časti na Magurách. Po chodníku som skôr išiel, aj keď rýchlo, ale išiel. Predbehol som síce Jančiho, aj iných, ale stále som mal tepy vysoké, takže prejdenie do chôdze nepomáhalo. Nevadí musím vydržať, možno sa to ustáli. Chodník ide tieňom, vydrž.

Les končí a prichádzajú lúky. Do mňa sa opiera slnko, upíjam si z vody. Nebežím, kráčam a v duchu si nadávam, že nemám paličky. Ťažko sa mi dýcha. Okoloidúci povzbudzujú, nevnímam ich. Pred očami mám jedného starého pána, ktorý chodí behávať každý rok a poznám ho z iných ročníkov aj Borišova. O koľko je starší a je predo mnou. To sa však mení pod salašmi. Tu sa spolu s ním rozbieham a dosť svižne prebiaham okolo občerstvovačky. Rozbeh bolí, ale potom je to už ok. Býva tu voda a čapujú aj pivo (väčšina ľudí si ho dá cestou dole). Okolo stĺpika mám 30 minút od štartu, ok, to sa ešte dá, aj keď extra náskok to nie je. Dobieham ďalšieho bežca pri stúpaní pod sedlom, ale stále mi uniká. Zle sa mi dýcha. Začína ma opúšťať hlava. Naozaj mi toto treba? Nevyseriem sa na to a dokráčam? Nie, musím ďalej. Obieham ďalších turistov a predbieham ďalšieho pána pri prechode cez potok. Prví už sú skoro hore. Ja dobieham môjho bežca až v sedle. Čas 48 minút je zlý. Za 10 minút hore nebudem, takže rekord neprekonám. Ale aspoň už fúka. Stretám tu aj Števa, ktorému odpovedám, že zlepšenie nebude. Čudujem sa, že je tu, ale vraj nevládze a nemáme ho s Maruškou čakať (po behu chceme ísť ešte na Borišov). Pokračujem ďalej.

Nebežím. Nevládzem s dychom, tak kráčam rýchlo, som zatavený. Tu som chcel bežať a nejde to, hlava ma nepustí. Prechádzam okolo ďalších turistov. Je SNP, tak sa nedivím, že ich je toľko. Začína posledné stúpanie. Strašne mi chýbajú paličky, oprieť sa do nich. Už mi to opieranie sa do stehien lezie na nervy, už chcem rovnejší terén a bežať do cieľa. Rovnejší terén a ja sa rozbieham. Bolí to strašne, dych nevládze, začína mi vystreľovať do pravého ramena. Ešte dostanem infarkt. Bežím, ľudia ma povzbudzujú a ja mám pocit, že všetka ľahkosť je preč a ja mám nohy z betónu. Idem na doraz, aj keď asi ako slimák. Prebieham cieľ. 1:01:41,39 a môj najhorší čas (o 30 sekúnd horšie ako prvý rok, +26:34 minút za Andrejom).

Janko sa čuduje, že som prišiel až teraz. Aj Maruška. Nechápem, pocitovo som myslel, že idem maximum. Výsledkovo ale minimum. Žeby to bolo počasím? Alebo že som zas o 2 roky starší (minulý rok kvôli oslave som nebol). Možno tým, že som po dovolenke. Neviem, skôr som sračka. Aj iní hovoria, že sa im zle išlo, ale to je mi fuk. Som sklamaný, ale na druhú stranu si z toho nič nejdem robiť. Nebol to môj cieľ, chcel som sa skorej len zúčastniť. Každý rok je iný. Tak uvidíme, ako to dopadne o rok. Vyberám dron, natáčam pár záberov a odchádzame s Maruškou na Borišov na polievku. Števo, ktorý zatiaľ prišiel, ide s Robom a Jankom dole, stretneme sa potom v dedine.

Takže ďalší ročník za mnou, aj keď s výsledkom nie som spokojný, ale duševne som naplnený. Tak ak váhaš, neváhaj a prídi o rok aj ty.

PS: Ešte trochu štatistiky. Zo 70 bežcov som skončil na 55 mieste. Z 57 mužov som bol 48 a vo svojej kategórii som skončil z 15 ľudí 13-ty. Fuj.