Štefánik trail COVID 45
Corona zasiahla všetky behy, padla nám Madeira, Transylvániu mi presunuli na september. No a Štefánika to neobišlo tiež. Preto urobili virtuálny závod, od 15.6.-15.8. môžu bežci bez podpory občerstvovačiek (ponesú si alebo si poschovávajú po trase) odbehnúť 45 km a 145 km trasu. Ja som išiel s predstihom 45 km.
Aj keď toto nie je oficiálny závod, ale predsa ho zaraďujem do tohoto blogu. S Martinom Urbaníkom som sa dohodol, že keďže ešte nie je zverejnená oficiálna trasa 45 km behu, pôjdem si ho prebehnúť ja s predstihom a môže tak použiť moje gpx súradnice ako oficiálnu trasu. Oproti pôvodnej 40 km trase sa nemalo ísť na Petrklín, ale naopak na Vysokú. No a zároveň sa z Bieleho Kríža nezbehne do Rače, ale ide sa pôvodnou trasou Štefánika na Pánovu lúku a cez Vypálenisko po modrej dole k amfiteátru. Trasa mne známa, ani som si ju nedával do hodín.
V piatok večer po bicyklovaní som sa pobalil a išiel skoro spať. Veľa vecí som si nebral - nejaké gely, jablko, pizza čo mi ostala, 1,5 l vody v 3 fľašiach, tyčinky, nepremokavú bundu, peniaze a čelovku (ak by náhodou niečo). Ráno 4:45 som vstal, zjedol kašu a išiel na AS Nivy. Tam som bol s predstihom 30 min, presne o 6:05 mi prišiel autobus do Rohožníka. Vonku bolo celkom chladno a od Malaciek sa blížili mračná. Snažil som sa to nevnímať a ešte si hodinku pospať. Okolo 7:15 sme boli v Rohožníku, kde mi o chvíľku išiel druhý autobus a krátko po pol 8 som bol v Sološnici. Tam som sa premiestnil pred kultúrny dom a úderom 7:42 som vyštartoval.
Začalo byť príjemne teplo, slniečko už vychádzalo, ale v tieni bolo chladnejšie. Preto som si nechal natiahnuté rukávniky a pomaličky cupital do lesa po červenej. Celú túto trasu až pod les som bežal, cítil som sa v pohode, nohy som mal trošku unavené z biku, ale nič podstatné. Vedel som, že po úseku cesty začne nástup. Už ma párkrát vytrápil, keď bolo blato. Teraz som ho vystúpal celkom rýchlo, až mi prišlo, že je nejaký kratší. Hore boli povytínané a popadané stromy, tak som musel kúsok červenú obchádzať. Už keď som bol pri Sedle Skalka, kde som videl plot, tak som vedel že už len kúsok na Horný vrch, kde spali nejakí trampi, no a bude zbeh a výšľap na Taricové skaly. Tie som vyliezol hore a ukázala sa mi prvý krát Vysoká. Slnko už svietilo a tak som si dal dole rukávniky. Hodina behu a 7 km za mnou.
Od tohoto momentu som premýšľal, že či bude Maťo Horniak s Tobčom na Vysokej. Vedel som, že tam plánujú výlet, ale asi by to bolo na nich skoro. Svižne som si prebehol k Panským uhriskám, z kade som mu zavol. Už bolo pekne vidieť Vysokú. Ešte boli doma, len vstávali a tak som sa rozbehol na Vysokú. Tu som postretal prvých ľudí (2 skupinky a 1 chalana), ktorí išli z Vysokej dole. Cesta hore bola v pohode, nešmýkalo sa, čo som tiež už zažil a hlavne zostup je potom nepríjemný. Hore na vrchole nebol nikto, akurát jeden chalan zo Zlína balil hamaku a druhý ešte spal v stane. Chvíľku som sa s ním bavil, že využili 48 hodín na pobyt na Slovensku, pozreli si západ slnka, do rána sa zabávali a prespali na vrchole. Možno to urobím tiež niekedy. Na vrchole som chvíľku pobudol, dal si prvý gel, urobil pár fotiek a rozbehol sa cestou späť. Odchádzalo sa ťažko, lebo príroda je tam naozaj krásna, ale už som videl nejakých ľudí ako sa driapu hore od Kuchyne (Maťo mi potom vravel, že neskôr tam boli davy).
Vedel som, že teraz ma čaká dlhší zbeh, nič náročné. Prebehol som miestom, kde som minule večer stretol líšku. Až som dobehol k rampe pri Hubalovej. Tu už bolo tých ľudí viac, po Čermák je to traverzom pomalé stúpanie a klesanie. Predbehol som skupinku 2 bežcov a druhú skupinku 3 bežcov, babu a chalana. Celý čas som utekal, chcel som uniknúť, ale počul som ich stále za sebou. Strašne mi liezlo na nervy, že hučali a preberali tému UTMB a body, či prepadnú, neprepadnú. Našťastie pri Čermáku sa odklonili, aspoň si to myslím. Tu už som začal pravidelnejšie stretávať ľudí. Čakal ma výstup na Skalnatú.
Cesta bola vymletá vodou, popadané konáre. Slnko svietilo, miestami pofukoval vetrík a o daždi ani slychu. Hore na kopci som si dal 2. gel. Volal mi aj Maťo, že sú na Babe a či nie som na blízku, tak išli ďalej na Vysokú a nestretli sme sa. Na kopci stálo veľa ľudí vo viacerých skupinkách. Jeden mudrlant tam poučoval, že hento je Roštún a Malá Vápenná, tak som mu povedal, že múdro vraví, ale že to je Vysoká. To som ju videl naposledy a zbehol smerom na Čmelok. Cestou som opäť počul motorovú pílu, ako viackrát na trase. Z Čmelku okolo vysielaču a potom to je už len dole k Pezinskej Babe. Už som počul aj zvuky motorov motorkárov, ktorí sem chodia točiť kolečká a stretol turistov a prvých cyklistov. Čas 3:50 a 23 km za mnou, vlastne polovica. Nohy trošku unavené, achilovky som začínal trošičku cítiť. Sadol som si tu do miestneho Motelu na Vrchu, kde sa chodím vždy najesť, ale teraz som si dal len bielu Vineu. K tomu som si zajedol 2 kúsky pizze z predošlého dňa, prelial fľašu s vodou a po 10 min prestávke vyrazil smerom Konské hlavy.
Beh z Baby je mi už veľmi známy. Vedel som, že vlastne mám ešte výstup na Konské hlavy a už je to viacmenej vyhraté. Hore išli aj cyklisti, jedného som videl to šľapať, ale neustál to a treskol o zem. Na vrchole som si urobil len fotku s umelými hlavami a bežal ďalej. Už som docela cítil stuhnuté achilovky a nohy som dvíhal pri zbehoch pomalšie. Oproti mne išli davy cyklistov. Aj som tak premýšľal, že kedy to dám aj ja, predsa na niektoré zjazdy by som sa ešte necítil. Bežal som ale ďalej, zrovnával si spomienky z minulých behov, keď som išiel v noci s Maťom H. keď som išiel s Maťom U., tadeto Pali značkoval, cez Štefánika to tu bolo vyznačené. Už len Somár a ide sa smerom dole. Tam som si prehodil poslednú fľašu, vybral jablko a už pomalším krokom sa vydal smerom na Biely kríž. Ako som tak išiel a bežal, zložené paličky v ľavej ruke, v pravej do polky obkusané jablko (v duchu som si hovoril, aké je super a že začnem nosiť jablko na behy) zrazu mi pravá noha pri malom zbehu, presne ako sa napája z ľava od Limbašskej vyvieračky zelená na červenú pred Kozím chrbtom, zavadila asi o kamen vyčnievajúci zo zeme a ja som pleskol na zem. Ale že strašne, kŕč v pravom lýtku. Ako keď latu hodíš na zem, tvár mi zastala asi 2 cm od zeme. Po zelenej idúci 2-ja cyklisti sa ma pýtali, či mi niečo je, že to bola rana ako šľak. Našťastie nič, len odreniny, trošku som si poškodil DJI a prednú kapsu bežeckej vesty. Najviac ma ale sralo to jablko, ktoré som vyhodil. Klasicky ma hneď prestali bolieť achilovky, dovtedy som ledva ťahal nohy a teraz nič. 36 km za mnou , necelé 3 km predo mnou. Ľavé stehno ma z pádu bolelo pri zbehoch, tak som roztiahol paličky a už som radšej bežal vždy s nimi a jemne sa podopieral. Ešte okolo Jurského jazera a o chvíľu už bol Biely kríž.
Na Kríži som sa postavil do rady na pitie. Pozerali na mňa, lebo od hliny a prachu som bol všade. Stretol som tu aj Stana Bajaníka, ktorý dával okruh na MTB. Zaplatil som za 0,5 kofolu (dal som im aj za druhú, minule mi dali zadarmo, lebo som mal len kartu), načapovali mi 0,5 vody, chvíľu som posedel a po 15 minútach vyrazil. Čakal ma záver.
Zvyšok sa beží po žltej smer Marianka, kde na Bystrickom sa zahne po modrej vľavo a potom cez kopec k údoliu Vydrice a po zvážnici až po odbočku do ľava na Pánovu lúku. To som zbehol za 20 minút a vystúpal už len nad Vypálenisko a z tade už len dole okolo Floriána Brichtu. Teraz som sa pri Malej Bani nezastavoval a po pár esíčkach som dobehol až do Rače k amfiteátru. Celkový čas 7:20 (v pohybe 6:08) a 46 km za mnou (+1761), 2 gely Spring energy, 2 kúsky pizze, 1/2 jablka, 1 vinea, 1 kofola, 2 l vody, 1 magnézium. Už len krátke telefonáty obom Maťom a električkou a trolejbusom domov.
Trasa je to pekná, limit je stanovený aj pre turistov, tak si to choďte prejsť, prebehnúť. Ak Vám vyjde počasie ako mne, tak nebudete určite ľutovať. Veď čo je lepšie ako zdravý pohyb v zdravom tele v zdravej prírode. Corone nazdár, zdar!
Aj keď toto nie je oficiálny závod, ale predsa ho zaraďujem do tohoto blogu. S Martinom Urbaníkom som sa dohodol, že keďže ešte nie je zverejnená oficiálna trasa 45 km behu, pôjdem si ho prebehnúť ja s predstihom a môže tak použiť moje gpx súradnice ako oficiálnu trasu. Oproti pôvodnej 40 km trase sa nemalo ísť na Petrklín, ale naopak na Vysokú. No a zároveň sa z Bieleho Kríža nezbehne do Rače, ale ide sa pôvodnou trasou Štefánika na Pánovu lúku a cez Vypálenisko po modrej dole k amfiteátru. Trasa mne známa, ani som si ju nedával do hodín.
V piatok večer po bicyklovaní som sa pobalil a išiel skoro spať. Veľa vecí som si nebral - nejaké gely, jablko, pizza čo mi ostala, 1,5 l vody v 3 fľašiach, tyčinky, nepremokavú bundu, peniaze a čelovku (ak by náhodou niečo). Ráno 4:45 som vstal, zjedol kašu a išiel na AS Nivy. Tam som bol s predstihom 30 min, presne o 6:05 mi prišiel autobus do Rohožníka. Vonku bolo celkom chladno a od Malaciek sa blížili mračná. Snažil som sa to nevnímať a ešte si hodinku pospať. Okolo 7:15 sme boli v Rohožníku, kde mi o chvíľku išiel druhý autobus a krátko po pol 8 som bol v Sološnici. Tam som sa premiestnil pred kultúrny dom a úderom 7:42 som vyštartoval.
Začalo byť príjemne teplo, slniečko už vychádzalo, ale v tieni bolo chladnejšie. Preto som si nechal natiahnuté rukávniky a pomaličky cupital do lesa po červenej. Celú túto trasu až pod les som bežal, cítil som sa v pohode, nohy som mal trošku unavené z biku, ale nič podstatné. Vedel som, že po úseku cesty začne nástup. Už ma párkrát vytrápil, keď bolo blato. Teraz som ho vystúpal celkom rýchlo, až mi prišlo, že je nejaký kratší. Hore boli povytínané a popadané stromy, tak som musel kúsok červenú obchádzať. Už keď som bol pri Sedle Skalka, kde som videl plot, tak som vedel že už len kúsok na Horný vrch, kde spali nejakí trampi, no a bude zbeh a výšľap na Taricové skaly. Tie som vyliezol hore a ukázala sa mi prvý krát Vysoká. Slnko už svietilo a tak som si dal dole rukávniky. Hodina behu a 7 km za mnou.
Od tohoto momentu som premýšľal, že či bude Maťo Horniak s Tobčom na Vysokej. Vedel som, že tam plánujú výlet, ale asi by to bolo na nich skoro. Svižne som si prebehol k Panským uhriskám, z kade som mu zavol. Už bolo pekne vidieť Vysokú. Ešte boli doma, len vstávali a tak som sa rozbehol na Vysokú. Tu som postretal prvých ľudí (2 skupinky a 1 chalana), ktorí išli z Vysokej dole. Cesta hore bola v pohode, nešmýkalo sa, čo som tiež už zažil a hlavne zostup je potom nepríjemný. Hore na vrchole nebol nikto, akurát jeden chalan zo Zlína balil hamaku a druhý ešte spal v stane. Chvíľku som sa s ním bavil, že využili 48 hodín na pobyt na Slovensku, pozreli si západ slnka, do rána sa zabávali a prespali na vrchole. Možno to urobím tiež niekedy. Na vrchole som chvíľku pobudol, dal si prvý gel, urobil pár fotiek a rozbehol sa cestou späť. Odchádzalo sa ťažko, lebo príroda je tam naozaj krásna, ale už som videl nejakých ľudí ako sa driapu hore od Kuchyne (Maťo mi potom vravel, že neskôr tam boli davy).
Vedel som, že teraz ma čaká dlhší zbeh, nič náročné. Prebehol som miestom, kde som minule večer stretol líšku. Až som dobehol k rampe pri Hubalovej. Tu už bolo tých ľudí viac, po Čermák je to traverzom pomalé stúpanie a klesanie. Predbehol som skupinku 2 bežcov a druhú skupinku 3 bežcov, babu a chalana. Celý čas som utekal, chcel som uniknúť, ale počul som ich stále za sebou. Strašne mi liezlo na nervy, že hučali a preberali tému UTMB a body, či prepadnú, neprepadnú. Našťastie pri Čermáku sa odklonili, aspoň si to myslím. Tu už som začal pravidelnejšie stretávať ľudí. Čakal ma výstup na Skalnatú.
Cesta bola vymletá vodou, popadané konáre. Slnko svietilo, miestami pofukoval vetrík a o daždi ani slychu. Hore na kopci som si dal 2. gel. Volal mi aj Maťo, že sú na Babe a či nie som na blízku, tak išli ďalej na Vysokú a nestretli sme sa. Na kopci stálo veľa ľudí vo viacerých skupinkách. Jeden mudrlant tam poučoval, že hento je Roštún a Malá Vápenná, tak som mu povedal, že múdro vraví, ale že to je Vysoká. To som ju videl naposledy a zbehol smerom na Čmelok. Cestou som opäť počul motorovú pílu, ako viackrát na trase. Z Čmelku okolo vysielaču a potom to je už len dole k Pezinskej Babe. Už som počul aj zvuky motorov motorkárov, ktorí sem chodia točiť kolečká a stretol turistov a prvých cyklistov. Čas 3:50 a 23 km za mnou, vlastne polovica. Nohy trošku unavené, achilovky som začínal trošičku cítiť. Sadol som si tu do miestneho Motelu na Vrchu, kde sa chodím vždy najesť, ale teraz som si dal len bielu Vineu. K tomu som si zajedol 2 kúsky pizze z predošlého dňa, prelial fľašu s vodou a po 10 min prestávke vyrazil smerom Konské hlavy.
Beh z Baby je mi už veľmi známy. Vedel som, že vlastne mám ešte výstup na Konské hlavy a už je to viacmenej vyhraté. Hore išli aj cyklisti, jedného som videl to šľapať, ale neustál to a treskol o zem. Na vrchole som si urobil len fotku s umelými hlavami a bežal ďalej. Už som docela cítil stuhnuté achilovky a nohy som dvíhal pri zbehoch pomalšie. Oproti mne išli davy cyklistov. Aj som tak premýšľal, že kedy to dám aj ja, predsa na niektoré zjazdy by som sa ešte necítil. Bežal som ale ďalej, zrovnával si spomienky z minulých behov, keď som išiel v noci s Maťom H. keď som išiel s Maťom U., tadeto Pali značkoval, cez Štefánika to tu bolo vyznačené. Už len Somár a ide sa smerom dole. Tam som si prehodil poslednú fľašu, vybral jablko a už pomalším krokom sa vydal smerom na Biely kríž. Ako som tak išiel a bežal, zložené paličky v ľavej ruke, v pravej do polky obkusané jablko (v duchu som si hovoril, aké je super a že začnem nosiť jablko na behy) zrazu mi pravá noha pri malom zbehu, presne ako sa napája z ľava od Limbašskej vyvieračky zelená na červenú pred Kozím chrbtom, zavadila asi o kamen vyčnievajúci zo zeme a ja som pleskol na zem. Ale že strašne, kŕč v pravom lýtku. Ako keď latu hodíš na zem, tvár mi zastala asi 2 cm od zeme. Po zelenej idúci 2-ja cyklisti sa ma pýtali, či mi niečo je, že to bola rana ako šľak. Našťastie nič, len odreniny, trošku som si poškodil DJI a prednú kapsu bežeckej vesty. Najviac ma ale sralo to jablko, ktoré som vyhodil. Klasicky ma hneď prestali bolieť achilovky, dovtedy som ledva ťahal nohy a teraz nič. 36 km za mnou , necelé 3 km predo mnou. Ľavé stehno ma z pádu bolelo pri zbehoch, tak som roztiahol paličky a už som radšej bežal vždy s nimi a jemne sa podopieral. Ešte okolo Jurského jazera a o chvíľu už bol Biely kríž.
Na Kríži som sa postavil do rady na pitie. Pozerali na mňa, lebo od hliny a prachu som bol všade. Stretol som tu aj Stana Bajaníka, ktorý dával okruh na MTB. Zaplatil som za 0,5 kofolu (dal som im aj za druhú, minule mi dali zadarmo, lebo som mal len kartu), načapovali mi 0,5 vody, chvíľu som posedel a po 15 minútach vyrazil. Čakal ma záver.
Zvyšok sa beží po žltej smer Marianka, kde na Bystrickom sa zahne po modrej vľavo a potom cez kopec k údoliu Vydrice a po zvážnici až po odbočku do ľava na Pánovu lúku. To som zbehol za 20 minút a vystúpal už len nad Vypálenisko a z tade už len dole okolo Floriána Brichtu. Teraz som sa pri Malej Bani nezastavoval a po pár esíčkach som dobehol až do Rače k amfiteátru. Celkový čas 7:20 (v pohybe 6:08) a 46 km za mnou (+1761), 2 gely Spring energy, 2 kúsky pizze, 1/2 jablka, 1 vinea, 1 kofola, 2 l vody, 1 magnézium. Už len krátke telefonáty obom Maťom a električkou a trolejbusom domov.
Trasa je to pekná, limit je stanovený aj pre turistov, tak si to choďte prejsť, prebehnúť. Ak Vám vyjde počasie ako mne, tak nebudete určite ľutovať. Veď čo je lepšie ako zdravý pohyb v zdravom tele v zdravej prírode. Corone nazdár, zdar!
Komentáre
Zverejnenie komentára