Lazová stovka - môj prvý ultra
Lazová stovka - moja prvá reálna ultra akcia nad 100 km, ktorá pred Štefánikom mala preveriť, či moja príprava nemá vážne trhliny. Predpoveď počasia nebola všelijaká, očakávania veľké.
V rámci #zaziultra som si naplánoval v čase Ultralanovky tento krásny okruh z Vrbového naspäť do Vrbového cez kopanice. Celá trasa má 115 km a vedie cez mohylu na Bradle, Podbanč, Vrbovce až na Moravu do Kuželova, cez Veľkú Javorinu do Višňového a nazad. Radí sa skôr k pochodovým závodom, ale čím ďalej tým viac je tam aj bežcov. Ja som sa k nej dal strhnúť, lebo okrem účasti viacerých zažiultrákov som dal na radu Maťa Urbaníka. Mojím cieľom bolo sa nikde neponáhľať, ale ju prejsť do konca. Nohy si potrebujú zvyknúť na vzdialenosť. Zároveň vychytám rôzne veci, ktoré na krátkych behoch ma ani nepostretnú, okrem pľuzgierov je to aj strava, pitie. Telo veľmi rýchlo zistí, čo ho neskôr čaká. No a v neposlednom rade jej dokončenie bude veľkou psychickou vzpruhou do Štefánika, lebo si budem veriť, že 115 km reálne prejdem a tak v hlave budem tlačiť už "len" zvyšných 30 km. Samozrejme, tieto počty sú úplne scestné, lebo po takej vzdialenosti je aj 5 km rozdiel cítiť a okrem toho Štefánik má časové brány.
Štart bol plánovaný na sobotu 13.4. o 6:00 s tým, že sa dal poslať 1 dropbag do Vrboviec, z kade ich o 17:30 posielali do cieľa. Cieľ nemal presne určený čas, čo bola pre mňa výhoda. Nemusel som sa naháňať, jedine by som išiel proti sebe. Inak sa bežalo vytýčenou značenou trasou, niektoré kontroly boli živé s časovými limitmi (Bradlo, Podbanč, Vrbovce, RS Filipov, Javorina, Višňové, Šípkové), niektoré číselné (Tlstá Hora, Lopušná, Holubací vrch, Žalostiná, Nad Kuželákom, Nad Megovkou, Vrch ROH, Vaďovský vrch a Veľký Plešivec) a značili sa farebnými fixkami. Ešte boli 3 tajné kontroly, to aby si to niekto neskrátil. Všetko popísané Slávovými Lazúrnikmi, v normálnej reči pravidlami. Profil trasy nevyzeral náročný, mne skôr vadilo, že veľa sa išlo asfaltom. Najvyšší kopec je Veľká Javorina, inak to je celkom v pohode.
V piatok po práci som s vecami išiel k mame a na Dolných sa stretol s Maťom Rollom, tiež zo #zaziultra. Túto akciu sme mali v pláne viacerí, ďalšia časť bola na Ultralanovke. Do Vrbového sme dorazili podvečer, ešte sme sa zastavili v Piešťanoch v potravinách. Na ZŠ Komenského sme sa zaregistrovali a rozložili spacáky v miestnej telocvični. Našli sme si zadnú malú miestnosť. Už tu niektorí boli, tak sa išli najesť. Ja som si ľahol spať, celý čas som sa necítil dobre a v momente som aj zaspal. Zobudil som sa chvíľu pred tým, ako prišli, dačo zjedol. Ešte bol Slávov brífing a išli sme zase spať. Nespalo sa mi úplne ideálne, aj ma budili ostatní v miestnosti (nabudúce už si nájdem radšej penzión), aj som sa cítil nezdravo.
Ráno som vstal o 5 a rýchlo dal do seba ovsené vločky s proteínom. Obliekol si veci a išiel do hlavnej telocvične. Tu už bolo rušno. My sme sa tu postretali skoro všetci, hlavne sme si mali vyzdvihnúť tričko Bátor Tábor, ktorý sme podporovali (na ich stránke bol vytvorený profil, kde sme si stanovili cieľ - vyzbierať určitý obnos, no a na ten nám dobrovoľne prispievali naši kamaráti). Potom sme rýchlo išli von a než som zapol hodiny už bol štart. Takže som meškal od začiatku.
Začínalo sa behom cez Vrbové a ťahalo nás to smerom na prvú kontrolu, K-0 Tlstá hora. Všetci predo mnou už rozbehnutí, ja som išiel ale pomalinky svoje. Po 5 km sme tam boli a hneď chýbala fixka. Tak som si aspoň urobil selfie a išlo sa ďalej. Na 14 km bola K-1 Lopušná a potom sa zbiehalo do Košarísk, rodnej dediny M.R.Štefánika. Sem som dobehol ako prvý, ale kým som fotil, prišiel už aj Ľubo s Lenkou a ostatní. Prebehli sme dedinou a išlo sa do kopca, čakalo nás Bradlo s mohylou. Cestou ale bolo všetko nejaké iné. Začalo byť zimšie, na zemi sneh. Keď sme sa objavili pred mohylou, ledva sme sa s ňou vedeli vyfotiť. Všade hmla a hore ešte jazdili požiarnici. Ešte kúsok zbeh k miestnej chate a K-2, prvá občerstvovacia. Veľmi dobre mi tu padli miestne pagáče a dal som si aj banán a teplé čaje. Nebol moc čas vykecávať, aj keď som s atu stretol s Lenkou so zažiultra. Vyrazili sme ďalej.
So mnou bežal aj Laci, ktorému robili viac problémy zbehy, ako výbehy. Tak som mu chvíľku vysvetľoval, ako kráčať s paličkami, chvíľu sme sa bavili o strave až sme došli na 22 km a Holubací vrch K-3. Tu mi už ale odišiel a išiel som ďalej s Ľubom a Lenkou, ktorí ma dobehli. Cítil som sa v pohode, občas som predbehol aj Lenku zažiultráčku (tá išla so spáringom). Cez obed Polianka a frekventovanú cestu vedľa horárne Lesana sme konečne vošli do lesa. O chvíľu sa pred nami otvoril 36 km. Tu sme podbehli zrúcaninu hradu Branč nad dedinou Podbanč a v zákrute bola občerstvovačka Podzámok K-4. Celkom rýchlo nám to šlo, únavu sme už síce cítili, ale dali sme si krekry, oriešky, vodu a išli sme. Lenka so sparingom nám utiekli dopredu a my sme sa vydali asfaltovou cestou. Toto bolo pre mňa utrpenie, lebo sme museli ísť zase zpevnenou asfaltkou do Hornej Doliny, kde sme zase míňali frekventovanú hlavnú cestu Sobotište - Myjava. Tu sme si všimli, že ako niektorí rýchloplazi (tí, čo konštantne iba kráčajú, ale rýchlo) nás začali obiehať. Následne sme stúpali do obce, kde sme sa odpojili zo žltej značky a cez lúku s vlastným značením pokračovali na červenú značku. Postupne sme prešli miestnymi kopanicami, až sme sa dostali rôznymi cestičkami k ďalšej živej kontrole - Vrbovce K-5. Za nami už bol maratón, lebo sme boli na 47 km. Mne bolo celkom dobre, ale tu som už stretával v miestnej krčme ľudí, ktorí postupne končili. Dostala ich únava a zvyšujúca sa zima. Stano zo zaži sedel vonku na stole, bol vyčerpaný a len mumlal naše heslo: "Ja som búrka!". Na občerstvovačke som mal dropbag, tak som sa prezliekol. Dal som si chleby s masťou a soľou, colu. Zahrial sa a chvíľu sa bavil s Lenkou, ktorú som tu konečne stretol, než odišla. Ale už bol čas ísť, aj keď sa mi z tepla do tej zimy nechcelo.
Po hlavnej ceste smerom na Sobotište sme sa dostali k odbočke na pole a stúpali hore. Začal som cítiť bolesť v ľavej nohe, keď som stúpal do kopca. Asi to bolo tým, že som mal moc nezabehané Salomon tenisky a cítil som, že ma mierne tlačia. Mal som síce náplaste, ale pravdepodobne som zle došlapával. Popri menšom vysielači sme došli až k väčšiemu vykrývaču, kde sme sa napojili zase na asfaltku. Postupne sme vystúpali ku kontrole na 52 km – rozhľadňa Žalostiná (K-6). Z rozhľadne som nič nemal, bola tu len hmla a vietor. Tak sme rýchlo bežali preč a cestou narazili na tajnú kontrolu. Lepiace papieriky boli vypadané po zemi a rozfúkané, ledva som nejaký našiel.
Po chvíli som sa napojil u Chalupovcov na červenú a dostal sa popri lese na lúku. A teraz čo, bol som v prdeli. Predo mnou len mlieko, nevidel som viac ako pár metrov pred seba a nemal som ani páru, kade vedie cesta. Síce tam mal byť niekde kolík so značkou, ale v tej hmle mi ťažko pomohol. Tu som sa stretol s ďalšími, ktorí hľadali cestu. Medzi nimi boli dvaja diaľkoplazi, ktorí to chodia pravidelne a hneď vedeli, že sme zle. Postupne sme sa dostali na hraničnú cestou až po rázcestník „U tří kamenú„. Tu som odbehol Ľubovi a Lenke a išiel s jedným diaľkoplatom popri hraničných kameňoch. Vravel mi, že už to ide niekoľko rokov a z 15 akcií tohoto typu dá za rok 13. Preto mal tu kondičku,dokonca v zime si vylámal pri páde zuby a s takými išiel ďalej. Odtiaľto vľavo už len zelenou TZ a poľnou cestou sa mierne kľukato dostaneme ku Kuželáku – romantickému veternému mlynu. Pokračujeme zelenou trocha strmšie do kopca. Tu naľavo nájdeme na "tajuplnom strome" kontrolu Nad Kuželákom (K7).
Pokračujeme ešte chvíľku zelenou, z ktorej odbočíme doprava v lesnom výseku a po vlastnom značení, ktoré nás privedie popri el.ohradníku vľavo, následne vpravo a potom rovno postupne klesneme kríkovou alejou ponad železničné koľaje cez hlavnú cestu až k miestnej rozhľadni "Dráhy". Odtiaľto skratkou vlastným značením povedľa kríkového porastu do mierneho kopčeka nad obcou Javorník nad Veličkou prídeme na poľnú cestu , po ktorej ideme vpravo. Cesta sa stočí doľava dole a privedie nás na vrchnejší kraj obce (úsek Rozhladňa - Filipovské údolie samozrejme môžeme ísť menšou obchádzkou cez obec Javorník nad Veličkou), kde už pokračujeme zelenou po hlavnej vpravo do Filipovského údolia až k živej kontrole v rekreačnom stredisku Filipov (K8).
Pokračujeme asfaltkou ďalej údolím zelenou až na koniec kde stojí zaujímavá lesná chata - Megovka. Odtiaľto začína zelená prudšie stúpať lesom a na tejto lesnej ceste natrafíme v úseku kde sa cesta stáča vpravo na kontrolu Nad Megovkou (K9).
Značka ďalej pokračuje hore lesno-lúčnou časťou, treba si tu dávať pozor na značenie. Postupne nás zelená privedie na kraj lesa - rázcestník Kubíkov vrch, kde sa stočí vľavo ( v tomto úseku je použitá drobná skratka cez lúčku takže až priamo k rázcestníku sa nedostaneme ) okrajom lesa a pomaly ďalej stúpa až na hraničný hrebeň, kde sa stretáva s červenou značkou. Tou potom pokračujeme vľavo popri Dibrovovom pomníku stále hore, pretneme lesnú asfaltku a posledným strmším stupákom sa dostaneme na lúku odkiaľ už pred nami vidíme vysielač Veľkej Javoriny. Popri ňom zídeme asfaltkou asi pol kilometra dole, potom sekneme skratkou cez lúku ( možnosť odbočenia občerstviť sa na Holubyho chate).
Odtiaľto sa pohneme už po modrej smerom, z ktorého sme prišli. Modrá potom vľavo strihá trasu dole semtam lesom, ak je však už tma je lepšie ísť dole stále asfaltkou. Prejdeme dvoma menšími osadlosťami a dostaneme sa do Cetuny, , kde na križovatke stojí ranč s kontrolou Saloon Cetuna (K10) s reštauráciou. Zabočíme doprava po asfaltke stále modrou. Po pár sto metroch odbočí modrá zase doprava a začne stúpať oblúkom okolo malého kostolíka na kopci až k posledným domčekom pod lesom. Tu vojde na chvíľku do lesa, po vyjdení z neho pokračujeme krížom cez lúčku, neskôr sa stočíme vľavo zase na moment lesom a prídeme až ku schodíkom, po ktorých vykráčame až k pamätníku Roh, kde za ním pri smerovníku na mohutnejšom strome je umiestnená ďaľšia kontrola - Vrch Roh (K11).
Pokračujeme rovno v smere, z ktorého sme prišli, krátko úzkou cestičkou pomedzi kríky a potom postupne klesáme ihličnatým lesom po modrej až vyjdeme na lúku, kde sa dáme vpravo poľnou cestou popri lese, ktorá nás asi po kilometri ostrejšie vľavo privedie na asfaltku, ktorou pokračujeme vpravo do obce Lubina. Prejdeme hlavnou cestou celú dedinu, kde sa TZ zmení na zelenú. Asfaltka nás za dedinou vyvedie na hlavnú cestu vedúcu do Starej Turej. Tú prekrižujeme a vedľa motorestu vchádzame do Hrušového. Opäť prejdeme dedinou až k smerovníku, na križovatke, kde odbočíme doprava a postupne nás asfaltka vyvedie do mierneho kopca a potom pri posledných domoch vpravo sa cez „tvárnicovú cestu“ a neskôr už poľnou cestou dostaneme do lesa, kde nás zelená prevedie mierne stúpajúc až k ostrej odbočke doprava.na kontrolu - Vaďovský vrch (K12).
Pokračujeme ďalej už miernym klesaním sa dostaneme na ľavej strane na okraj Višňového. Prejdeme dedinou cez železnicu a dostaneme sa až k staréhu hostincu, kde sa asfaltka stáča doľava. My ideme stále rovno popri hostinci na lúčku, kde nás čaká živá kontrola - Višňové (K13).
Od kontroly stúpame strmo hore zelenou necelý kilometer na hrebeň, kde sa stretávame s modrou TZ. Tou už pokračujeme vpravo kľukato prevažne hrebeňom najprv širšou, neskôr užšou cestičkou na spojnicu so žltou značkou, ktorá sa pripája zprava. Tieto dve značky (dá sa ísť aj starou modrou vľavo – cesty sa pod kontrolou spoja) nás postupne vyvedú až na Veľký Plešivec, na ktorom stojí mohutný vrcholový kríž. Pokračujeme a hneď na prvom klesaní narazíme na pravej strane na veľký strom s poslednou číselnou kontrolou - Veľký Plešivec (K14).
Pokračujeme ďalej pričom pozorne sledujeme modrú, a šípky na križovatkách a po poslednom miernom stúpaní sa dostaneme do malej osadlosti Ošmek. Prejdeme ňou asfaltkou až na koniec popri smerovníku a stále v "smere jazdy" (krížom cez asfaltku) prejdeme lúčkami a opäť sa dostaneme do lesa, ktorým už klesáme až na kraj lúky nad Šípkovým. Tu pri vyústení z lesa nás mierne vľavo širšia poľná dostane až do samotnej dediny, kde v strede pri miestnom hostinci končí modrá TZ. Tu za hostincom sa tiež nachádza posledná živá kontrola - Šípkové (K15). Pokračujeme rovno hlavnou a za dedinou odbáčame pri kríži vľavo na vlastné značenie, najprv po poľnej ceste a potom okrajom lúky až k panelovej asfaltke. Po nej vpravo sa o chvíľu dostaneme na hlavnú cestu a po nej vľavo vchádzame do Vrbového. Prejdeme po hlavnej až na Námestie a odtiaľ už len kúštik vlastným značením do cieľa - Základnej školy Komenského.
Koniec, víta ma Slávo a môj čas je 27:41:16. Prevezmem si diplom a nastupujem k Maťovi do auta, ktorý ma vezie do Bratislavy. Následné dni bojujem s pľuzgiermi, chrobou a niekoľko dní mám problém chodiť. Nakoniec zhodnotím, že moju prvú 100 som išiel za choroby, v otlačených nohách od tenisiek, krívajúc na jednej nohe, v zime. Morálne som vyhral, nevzdal som sa a Štefánika určite dám, ak sa nič vážne nestane, otázkou je len čas. Stihnem finishera? Ale to je už iný príbeh...
V rámci #zaziultra som si naplánoval v čase Ultralanovky tento krásny okruh z Vrbového naspäť do Vrbového cez kopanice. Celá trasa má 115 km a vedie cez mohylu na Bradle, Podbanč, Vrbovce až na Moravu do Kuželova, cez Veľkú Javorinu do Višňového a nazad. Radí sa skôr k pochodovým závodom, ale čím ďalej tým viac je tam aj bežcov. Ja som sa k nej dal strhnúť, lebo okrem účasti viacerých zažiultrákov som dal na radu Maťa Urbaníka. Mojím cieľom bolo sa nikde neponáhľať, ale ju prejsť do konca. Nohy si potrebujú zvyknúť na vzdialenosť. Zároveň vychytám rôzne veci, ktoré na krátkych behoch ma ani nepostretnú, okrem pľuzgierov je to aj strava, pitie. Telo veľmi rýchlo zistí, čo ho neskôr čaká. No a v neposlednom rade jej dokončenie bude veľkou psychickou vzpruhou do Štefánika, lebo si budem veriť, že 115 km reálne prejdem a tak v hlave budem tlačiť už "len" zvyšných 30 km. Samozrejme, tieto počty sú úplne scestné, lebo po takej vzdialenosti je aj 5 km rozdiel cítiť a okrem toho Štefánik má časové brány.
Štart bol plánovaný na sobotu 13.4. o 6:00 s tým, že sa dal poslať 1 dropbag do Vrboviec, z kade ich o 17:30 posielali do cieľa. Cieľ nemal presne určený čas, čo bola pre mňa výhoda. Nemusel som sa naháňať, jedine by som išiel proti sebe. Inak sa bežalo vytýčenou značenou trasou, niektoré kontroly boli živé s časovými limitmi (Bradlo, Podbanč, Vrbovce, RS Filipov, Javorina, Višňové, Šípkové), niektoré číselné (Tlstá Hora, Lopušná, Holubací vrch, Žalostiná, Nad Kuželákom, Nad Megovkou, Vrch ROH, Vaďovský vrch a Veľký Plešivec) a značili sa farebnými fixkami. Ešte boli 3 tajné kontroly, to aby si to niekto neskrátil. Všetko popísané Slávovými Lazúrnikmi, v normálnej reči pravidlami. Profil trasy nevyzeral náročný, mne skôr vadilo, že veľa sa išlo asfaltom. Najvyšší kopec je Veľká Javorina, inak to je celkom v pohode.
V piatok po práci som s vecami išiel k mame a na Dolných sa stretol s Maťom Rollom, tiež zo #zaziultra. Túto akciu sme mali v pláne viacerí, ďalšia časť bola na Ultralanovke. Do Vrbového sme dorazili podvečer, ešte sme sa zastavili v Piešťanoch v potravinách. Na ZŠ Komenského sme sa zaregistrovali a rozložili spacáky v miestnej telocvični. Našli sme si zadnú malú miestnosť. Už tu niektorí boli, tak sa išli najesť. Ja som si ľahol spať, celý čas som sa necítil dobre a v momente som aj zaspal. Zobudil som sa chvíľu pred tým, ako prišli, dačo zjedol. Ešte bol Slávov brífing a išli sme zase spať. Nespalo sa mi úplne ideálne, aj ma budili ostatní v miestnosti (nabudúce už si nájdem radšej penzión), aj som sa cítil nezdravo.
Ráno som vstal o 5 a rýchlo dal do seba ovsené vločky s proteínom. Obliekol si veci a išiel do hlavnej telocvične. Tu už bolo rušno. My sme sa tu postretali skoro všetci, hlavne sme si mali vyzdvihnúť tričko Bátor Tábor, ktorý sme podporovali (na ich stránke bol vytvorený profil, kde sme si stanovili cieľ - vyzbierať určitý obnos, no a na ten nám dobrovoľne prispievali naši kamaráti). Potom sme rýchlo išli von a než som zapol hodiny už bol štart. Takže som meškal od začiatku.
Začínalo sa behom cez Vrbové a ťahalo nás to smerom na prvú kontrolu, K-0 Tlstá hora. Všetci predo mnou už rozbehnutí, ja som išiel ale pomalinky svoje. Po 5 km sme tam boli a hneď chýbala fixka. Tak som si aspoň urobil selfie a išlo sa ďalej. Na 14 km bola K-1 Lopušná a potom sa zbiehalo do Košarísk, rodnej dediny M.R.Štefánika. Sem som dobehol ako prvý, ale kým som fotil, prišiel už aj Ľubo s Lenkou a ostatní. Prebehli sme dedinou a išlo sa do kopca, čakalo nás Bradlo s mohylou. Cestou ale bolo všetko nejaké iné. Začalo byť zimšie, na zemi sneh. Keď sme sa objavili pred mohylou, ledva sme sa s ňou vedeli vyfotiť. Všade hmla a hore ešte jazdili požiarnici. Ešte kúsok zbeh k miestnej chate a K-2, prvá občerstvovacia. Veľmi dobre mi tu padli miestne pagáče a dal som si aj banán a teplé čaje. Nebol moc čas vykecávať, aj keď som s atu stretol s Lenkou so zažiultra. Vyrazili sme ďalej.
So mnou bežal aj Laci, ktorému robili viac problémy zbehy, ako výbehy. Tak som mu chvíľku vysvetľoval, ako kráčať s paličkami, chvíľu sme sa bavili o strave až sme došli na 22 km a Holubací vrch K-3. Tu mi už ale odišiel a išiel som ďalej s Ľubom a Lenkou, ktorí ma dobehli. Cítil som sa v pohode, občas som predbehol aj Lenku zažiultráčku (tá išla so spáringom). Cez obed Polianka a frekventovanú cestu vedľa horárne Lesana sme konečne vošli do lesa. O chvíľu sa pred nami otvoril 36 km. Tu sme podbehli zrúcaninu hradu Branč nad dedinou Podbanč a v zákrute bola občerstvovačka Podzámok K-4. Celkom rýchlo nám to šlo, únavu sme už síce cítili, ale dali sme si krekry, oriešky, vodu a išli sme. Lenka so sparingom nám utiekli dopredu a my sme sa vydali asfaltovou cestou. Toto bolo pre mňa utrpenie, lebo sme museli ísť zase zpevnenou asfaltkou do Hornej Doliny, kde sme zase míňali frekventovanú hlavnú cestu Sobotište - Myjava. Tu sme si všimli, že ako niektorí rýchloplazi (tí, čo konštantne iba kráčajú, ale rýchlo) nás začali obiehať. Následne sme stúpali do obce, kde sme sa odpojili zo žltej značky a cez lúku s vlastným značením pokračovali na červenú značku. Postupne sme prešli miestnymi kopanicami, až sme sa dostali rôznymi cestičkami k ďalšej živej kontrole - Vrbovce K-5. Za nami už bol maratón, lebo sme boli na 47 km. Mne bolo celkom dobre, ale tu som už stretával v miestnej krčme ľudí, ktorí postupne končili. Dostala ich únava a zvyšujúca sa zima. Stano zo zaži sedel vonku na stole, bol vyčerpaný a len mumlal naše heslo: "Ja som búrka!". Na občerstvovačke som mal dropbag, tak som sa prezliekol. Dal som si chleby s masťou a soľou, colu. Zahrial sa a chvíľu sa bavil s Lenkou, ktorú som tu konečne stretol, než odišla. Ale už bol čas ísť, aj keď sa mi z tepla do tej zimy nechcelo.
Po hlavnej ceste smerom na Sobotište sme sa dostali k odbočke na pole a stúpali hore. Začal som cítiť bolesť v ľavej nohe, keď som stúpal do kopca. Asi to bolo tým, že som mal moc nezabehané Salomon tenisky a cítil som, že ma mierne tlačia. Mal som síce náplaste, ale pravdepodobne som zle došlapával. Popri menšom vysielači sme došli až k väčšiemu vykrývaču, kde sme sa napojili zase na asfaltku. Postupne sme vystúpali ku kontrole na 52 km – rozhľadňa Žalostiná (K-6). Z rozhľadne som nič nemal, bola tu len hmla a vietor. Tak sme rýchlo bežali preč a cestou narazili na tajnú kontrolu. Lepiace papieriky boli vypadané po zemi a rozfúkané, ledva som nejaký našiel.
Po chvíli som sa napojil u Chalupovcov na červenú a dostal sa popri lese na lúku. A teraz čo, bol som v prdeli. Predo mnou len mlieko, nevidel som viac ako pár metrov pred seba a nemal som ani páru, kade vedie cesta. Síce tam mal byť niekde kolík so značkou, ale v tej hmle mi ťažko pomohol. Tu som sa stretol s ďalšími, ktorí hľadali cestu. Medzi nimi boli dvaja diaľkoplazi, ktorí to chodia pravidelne a hneď vedeli, že sme zle. Postupne sme sa dostali na hraničnú cestou až po rázcestník „U tří kamenú„. Tu som odbehol Ľubovi a Lenke a išiel s jedným diaľkoplatom popri hraničných kameňoch. Vravel mi, že už to ide niekoľko rokov a z 15 akcií tohoto typu dá za rok 13. Preto mal tu kondičku,dokonca v zime si vylámal pri páde zuby a s takými išiel ďalej. Odtiaľto vľavo už len zelenou TZ a poľnou cestou sa mierne kľukato dostaneme ku Kuželáku – romantickému veternému mlynu. Pokračujeme zelenou trocha strmšie do kopca. Tu naľavo nájdeme na "tajuplnom strome" kontrolu Nad Kuželákom (K7).
Pokračujeme ešte chvíľku zelenou, z ktorej odbočíme doprava v lesnom výseku a po vlastnom značení, ktoré nás privedie popri el.ohradníku vľavo, následne vpravo a potom rovno postupne klesneme kríkovou alejou ponad železničné koľaje cez hlavnú cestu až k miestnej rozhľadni "Dráhy". Odtiaľto skratkou vlastným značením povedľa kríkového porastu do mierneho kopčeka nad obcou Javorník nad Veličkou prídeme na poľnú cestu , po ktorej ideme vpravo. Cesta sa stočí doľava dole a privedie nás na vrchnejší kraj obce (úsek Rozhladňa - Filipovské údolie samozrejme môžeme ísť menšou obchádzkou cez obec Javorník nad Veličkou), kde už pokračujeme zelenou po hlavnej vpravo do Filipovského údolia až k živej kontrole v rekreačnom stredisku Filipov (K8).
Pokračujeme asfaltkou ďalej údolím zelenou až na koniec kde stojí zaujímavá lesná chata - Megovka. Odtiaľto začína zelená prudšie stúpať lesom a na tejto lesnej ceste natrafíme v úseku kde sa cesta stáča vpravo na kontrolu Nad Megovkou (K9).
Značka ďalej pokračuje hore lesno-lúčnou časťou, treba si tu dávať pozor na značenie. Postupne nás zelená privedie na kraj lesa - rázcestník Kubíkov vrch, kde sa stočí vľavo ( v tomto úseku je použitá drobná skratka cez lúčku takže až priamo k rázcestníku sa nedostaneme ) okrajom lesa a pomaly ďalej stúpa až na hraničný hrebeň, kde sa stretáva s červenou značkou. Tou potom pokračujeme vľavo popri Dibrovovom pomníku stále hore, pretneme lesnú asfaltku a posledným strmším stupákom sa dostaneme na lúku odkiaľ už pred nami vidíme vysielač Veľkej Javoriny. Popri ňom zídeme asfaltkou asi pol kilometra dole, potom sekneme skratkou cez lúku ( možnosť odbočenia občerstviť sa na Holubyho chate).
Odtiaľto sa pohneme už po modrej smerom, z ktorého sme prišli. Modrá potom vľavo strihá trasu dole semtam lesom, ak je však už tma je lepšie ísť dole stále asfaltkou. Prejdeme dvoma menšími osadlosťami a dostaneme sa do Cetuny, , kde na križovatke stojí ranč s kontrolou Saloon Cetuna (K10) s reštauráciou. Zabočíme doprava po asfaltke stále modrou. Po pár sto metroch odbočí modrá zase doprava a začne stúpať oblúkom okolo malého kostolíka na kopci až k posledným domčekom pod lesom. Tu vojde na chvíľku do lesa, po vyjdení z neho pokračujeme krížom cez lúčku, neskôr sa stočíme vľavo zase na moment lesom a prídeme až ku schodíkom, po ktorých vykráčame až k pamätníku Roh, kde za ním pri smerovníku na mohutnejšom strome je umiestnená ďaľšia kontrola - Vrch Roh (K11).
Pokračujeme rovno v smere, z ktorého sme prišli, krátko úzkou cestičkou pomedzi kríky a potom postupne klesáme ihličnatým lesom po modrej až vyjdeme na lúku, kde sa dáme vpravo poľnou cestou popri lese, ktorá nás asi po kilometri ostrejšie vľavo privedie na asfaltku, ktorou pokračujeme vpravo do obce Lubina. Prejdeme hlavnou cestou celú dedinu, kde sa TZ zmení na zelenú. Asfaltka nás za dedinou vyvedie na hlavnú cestu vedúcu do Starej Turej. Tú prekrižujeme a vedľa motorestu vchádzame do Hrušového. Opäť prejdeme dedinou až k smerovníku, na križovatke, kde odbočíme doprava a postupne nás asfaltka vyvedie do mierneho kopca a potom pri posledných domoch vpravo sa cez „tvárnicovú cestu“ a neskôr už poľnou cestou dostaneme do lesa, kde nás zelená prevedie mierne stúpajúc až k ostrej odbočke doprava.na kontrolu - Vaďovský vrch (K12).
Pokračujeme ďalej už miernym klesaním sa dostaneme na ľavej strane na okraj Višňového. Prejdeme dedinou cez železnicu a dostaneme sa až k staréhu hostincu, kde sa asfaltka stáča doľava. My ideme stále rovno popri hostinci na lúčku, kde nás čaká živá kontrola - Višňové (K13).
Od kontroly stúpame strmo hore zelenou necelý kilometer na hrebeň, kde sa stretávame s modrou TZ. Tou už pokračujeme vpravo kľukato prevažne hrebeňom najprv širšou, neskôr užšou cestičkou na spojnicu so žltou značkou, ktorá sa pripája zprava. Tieto dve značky (dá sa ísť aj starou modrou vľavo – cesty sa pod kontrolou spoja) nás postupne vyvedú až na Veľký Plešivec, na ktorom stojí mohutný vrcholový kríž. Pokračujeme a hneď na prvom klesaní narazíme na pravej strane na veľký strom s poslednou číselnou kontrolou - Veľký Plešivec (K14).
Pokračujeme ďalej pričom pozorne sledujeme modrú, a šípky na križovatkách a po poslednom miernom stúpaní sa dostaneme do malej osadlosti Ošmek. Prejdeme ňou asfaltkou až na koniec popri smerovníku a stále v "smere jazdy" (krížom cez asfaltku) prejdeme lúčkami a opäť sa dostaneme do lesa, ktorým už klesáme až na kraj lúky nad Šípkovým. Tu pri vyústení z lesa nás mierne vľavo širšia poľná dostane až do samotnej dediny, kde v strede pri miestnom hostinci končí modrá TZ. Tu za hostincom sa tiež nachádza posledná živá kontrola - Šípkové (K15). Pokračujeme rovno hlavnou a za dedinou odbáčame pri kríži vľavo na vlastné značenie, najprv po poľnej ceste a potom okrajom lúky až k panelovej asfaltke. Po nej vpravo sa o chvíľu dostaneme na hlavnú cestu a po nej vľavo vchádzame do Vrbového. Prejdeme po hlavnej až na Námestie a odtiaľ už len kúštik vlastným značením do cieľa - Základnej školy Komenského.
Koniec, víta ma Slávo a môj čas je 27:41:16. Prevezmem si diplom a nastupujem k Maťovi do auta, ktorý ma vezie do Bratislavy. Následné dni bojujem s pľuzgiermi, chrobou a niekoľko dní mám problém chodiť. Nakoniec zhodnotím, že moju prvú 100 som išiel za choroby, v otlačených nohách od tenisiek, krívajúc na jednej nohe, v zime. Morálne som vyhral, nevzdal som sa a Štefánika určite dám, ak sa nič vážne nestane, otázkou je len čas. Stihnem finishera? Ale to je už iný príbeh...
Komentáre
Zverejnenie komentára