Devín - Bratislava 2012

Včera bol 65. ročník národného behu Devín - Bratislava. Tento rok som sa prihlásil tiež. Takých ako ja bolo rekordne 6490.


Číslo som si bol vyzdvihnúť po práci. Bolo mi pridelené 1758. Dostal som aj tričko, čip, papier pre stravu, nejaké reklamy a inštrukcie. Trasa rovnaká, ako minulý rok. Tentokrát už ale rovno boli pridelené štartovacie sektory podľa nahlásených predpokladaných časov.

Problém tohto behu bol v tom, že som naň vôbec netrénoval. Chcel som, čo som začal dvoma 8 km behmi v januári, ale mi odišli chodidlá a nevedel som poriadne 2 týždne došľapovať. Asi som mal presilené nohy a moc zatiahnuté tenisky. Potom som robil na byte, takže na behanie som nemal ani čas, ani náladu.

Ráno som vstal o 6:40, umyl sa, zjedol malý puding, vypil čaj a išiel na 202. Autobusy mali chodiť od 7:30-8:30. Ja som tam došiel nejak o 7:45, hneď som nastúpil do autobusu a viezol sa smer Devín. V buse som stretol Miša Lašána s kamarátom. Tak sme pokecali, najmä na Devíne pri bufete, kde mi kúpili čaj, lebo teta nemala vydať. Tento rok nebežal ani Juro, lebo mal zlomenú ruku. O Pištovi nič neviem a osatní chalani vraj nejdú. Potom mi neskôr volal Bobo, že už je tu. Tak sme sa stretli, odniesli veci do šatne (autobusov podľa štartovacieho čísla). Tu som stretol aj Katku Sivokovú a maminho ex-šéfa Kebiska. Od nich mali behať vojaci ako každý rok. On mi povedal, že pobežia maskovaní v tvári, to sú od mamy, no a nemaskovaní, čo bola skupina z Levíc nanominovaná jedným ex-maminým. Potom som sa vyčúral, trošku rozklusal a išli sme čakať na štart.

Sektory boli klasicky na hovno. Po štarte som stál na mieste a teraz som ani nebežal, len išiel krokom. Keď som došiel k meraniu, tak som mal na hodinkách 11 minút (ak keď nakoniec časomiera mi ukázala 7, čo dosť nechápem). Rozhodol som sa, že pobežím v tempe, radšej celý čas, ako sa odpálim a budem kráčať. To som si cenil viac, že to odbehnem. S časom sommoc nepočítal, myslel som že čistý čas budem mať nejak za 1:30, keďže som vážne nič nenabehal. Zobral som si na seba len termotričko a pridelené tričko ročníka (teraz hnusné zelené) s číslom. Bundu som mal v šatni. So sebou som zobral fľašu vody, lebo som nechcel dopadnúť ako minulý rok, keď som nemohol si ani srknúť. Bolo pod mrakom, takže úplne super počasie. Protivietor žiadny. Klasicky pri lome sa to začalo lámať a začal som predbiehať prvý dav ľudí. Nechápem teda, ako mohli byť v sektore predo mnou. Ja som si išiel svoje, najskôr mi hral soundtrack z Hanebných bastardov a potom Landa. bežalo sa mi viacmenej v pohode, žiadne vážne krízy. Nemali byť z čoho moc, tých 12 km sa dá odbehnúť, ide len o hlavu. Sem tam som si odpil vody, ale hlavne nezastavil.

Po čase som už nabiehal do Karlovky, začal som obiehať vojakov so samopalmi. Inak tento rok bol v dave aj požiarnik, čo bežal v celej výstroji s malou bombou a maskou (v cieli si ju vraj nasadil). Začali sa hromadiť ľudia. Pri Lafranconi to začalo na mňa ísť, kríza. Najhoršie klasicky pri Run Shope, ale teraz sa to dalo vydržať. Prebehol som ešte popod most a už som si to len užíval. Posledné metre, ešte som pri ceste stretol Oľgu Brnkovú, ktorá fotila Aegon. Tak som jej zapózoval a bežal som ďalej. Jura som vôbec nevidel, ako som neskôr zistil, nikto mňa nevidel. To bolo asi tým, že som posledných 15 metrov rozšprintoval a začal som kľučkovať medzi ľudmi až do cieľa.

Výsledný čas 1:20:38 od štartu. Počítal som, že čistý bude o 11 minút menej, podľa hodiniek. Ten mi ale namerali 1:13:19. Keď to porovnám s minulým rokom, keď som mal celkový čas 1:08 a 11,625 km 1:02 tak som sa zhoršil o nejakých 10 minút, čo bez tréningu je celkom ok. Ale hlavne že som to dal. Potom som v cieli stretol ešte Veroniku Šegedovú, ktorá nebežala. Joža Vanka s maželkou, ktorí bežali. Janka Matušku, ktorý nebežal, no a nevidel ma ani. Niekde bol aj Robo Solčan a Iva Osziová. Ja som sa stretol s Jurom, ktorý tam bol s nejakou babou. Počkali sme na Boba a išli sme vyzdvihnúť balíčky a do Meštianskeho na pivo.

V pivovare bola Gitka, tak bola lepšia nálada. Dal som si jedno a kofolu. Išiel som domov, kde som sa okúpal, zjedol šalát a na chvíľu sa natiahol. Ale na 15:45 som letel na motorke do Relaxu do sauny, kde ma čakal Pišta a neskôr sa došiel ukázať aj Karol. Tým môj beh skončil. Budúci rok budem lepší, to už budem mať čas behávať. Veď mi aj dobre narástlo brucho.

Výsledky 65. ročníka Devín - Bratislava

Na štart jubilejného 65. ročníka sa postavilo rekordných celkovo 5272 bežcov (zaregistrovaných bolo 6490), v cieli zaevidovali 5259. Ide o nový absolútny účastnícky rekord podujatia, doterajšie maximum z vlaňajška bolo 4455 bežcov na štarte a 4102 v cieli.


muži do 39 rokov: 1. Albert Minczér (Maď./Benedek team) 35:42, 2. Ashenafi Erkolo (Et.) 35:58, 3. Ondrej Puškár (AŠK Slávia Trnava) 36:20, 4. Jozef Urban (JP Demolex Bardejov) 37:32, 5. Konštantín Kocian (behame.sk) 37:37, 6. Michal Luhový (Grafobal Skalica) 38:20

muži 40-49 rokov: 1. Róbert Valíček (Akadémia Policajného zboru) 39:40

muži 50-59 rokov: 1. Jozef Polák (Ocu Hul) 43:01

muži 60 rokov a viac: 1. Miroslav Kováč (Trenčín) 46:00

ženy do 34 rokov: 1. Katarína Berešová (TJ Obal-Servis Košice) 40:42, 2. Zita Kácserová (Maď.) 41:32, 3. Jana Zatlúkalová (AK Spartak Dubnica nad Váhom) 42:21, 4. Kristína Lapinová (LNT Insurance Running Team) 43:35, 5. Petra Fašungová (VŠC Dukla Banská Bystrica) 43:55, 6. Katarína Pokorná (Slávia STU Bratislava) 44:54 min.