Bežal som Nike Run Prague
Na jar po Devíne som sa nahlásil na prvý ročník Nike Run Prague. Vyzeralo to super, namotivovaný som bol dosť. Ale celé to nakoniec skončilo inak.
Pôvodne som sa na beh nahlásil s Kubkom. Hneď prvá vec bola, že nemohol bežať, lebo išiel na spoznávací výlet zo školy. beh sa konal 3.9. a ja som do Prahy išiel o týždeň skôr. S Kubkom sme si boli vyzdvihnúť bežecké sety - tričko podľa výberu, malú tašku (ja fialovú, Kubko oranžovú), čip, zľavu 20 % na bežecké Nike veci. Ani jeden sme zľavu nevyužili, ale ja som si kúpil vo výpredaji bežecké kraťasy Asics. Dozvedel som sa, že bude ale bežať Stano, takže som bol celkom rád.
V deň behu sme sa stretli u Stana o 12:00, aj keď som najskôr trošku zablúdil. Potom sme išli autom s celou jeho family na Žluté lázně. Tam sa stretal s jeho tímom (bežali ako viac skupín za PPF) o 13:00 a o 14:00 bol štart. Ľudí bolo samozrejme plno, myslím že 6626. Vonku bolo neskutočné teplo, 29 C v tieni. Na tom slnku muselo byť najmenej 35. Takže som popíjal, ale nie moc. Ráno som jedol len musli tyčinky,pripravoval som sa na štart dôkladne. Zato nabehané som nemal nič. Naposledy som bežal asi v máji, no a potom len v posilňovni asi 1km na rozohriatie pred pár cvičeniami. Venoval som sa bytu, takže už sa mi nechcelo ešte behávať. Zobral som si so sebou do fľašky vodu. Našťastie.
Štart bol masový. Než som prebehol cez štart, na ceduli už svietilo 3:30. Po prvých km som cítil, že to bude des, čakalo nás len jedno občerstvenie na 5 km a slnko pražilo. Pustil som si Kings of Leon a snažil som sa nemyslieť na to, ako trpím. Stano sa rozbehol dopredu, no mesiac behal, tak mal aspoň niečo natrénované. Bežali sme pod Vyšehradom, zbehli dole k Vltave a popri nábreží pod dlažobných kockách. Tu som pozel pred seba a videl som dlhý biely hustý rad bežcov. Slnko pieklo snáď zo všetkých strán, tieň nikde a ja som sa snažil bežať po páse pre cyklistov. Pri Mánese sme vybehli do kopca zase na ulicu. Všade nový asfalt, pieklo z neho ako z rúry. Popíjal som vodu, tešil som sa na 5 km, kde si dočerpám zásoby.
Prebehli sme okolo Karlovho mostu, kde konečne bol tieň. Zahli sme doprava na Staromák. Tu už to bolo lepšie, zrazu tieň, zafúkal vetrík, vnímal som aj davy ľudí. Tých bolo naozaj všade veľa. Horšie to bolo s vodou. Dobehli sme pod Prašnou bránou Na Příkopy. Už tu som hľadal vodu, ale bola až ďalej, na 5,5 km. No bola. Bol tam dav ľudí, pár stolov len na pravej strane. Zastal som, lebo bez vody by som skolaboval a čas mi bol už ukradnutý. Nohy ako z kameňa. Pozerám a miesto fľašiek boli sme tam poháre, o ktoré sa bili bežci, ten kto mal papierový pohár naťahoval ruku, aby mu do neho nastriekali vodu. Zobral som fľašku, moje jediné šťastie, pretlačil som sa dopredu a nabral si aspoň trochu vody. Zavrel fľašu a vybehol. Prvé dúšky vo mne len zasyčali. Nohy ako kamenné, môj beh bol skôr rýchlejšia chôdza. Cez Václavák sme sa dostali na Vodičkovu, doprava, doľava a zase Mánes. Tu som dopil poslednú kvapku a 2 km predomnou. zase sme zbehli dole, ale tu už som začal ísť aj krokom.
Vybehli sme hore, teda väčšina vrátane mňa vyšli, pocítil som strašnú únavu. Zrazu som si začal všímať po stranách plno sediacich, ležiacich ľudí. Tí už boli aj predtým, aj som to bral že niekto odpadne, ale tu už to bolo do očí bijúce. Oznam, že do cieľa posledný kilometer. Nikde ho nevidím, nevládzem, miestami už aj kráčam. Snažím sa ísť maximálne 20 krokov a zas pomaličky bežať. Nejde to, chýba mi voda a po stranách vidím ľudí na kapačkách, na nosítkach, len tak ležiacich na zemi a pri nich policajtov,... Začal som si vravieť, že nesmiem sa odpáliť, lebo skolabujem. Do cieľa som dobehol nakoniec s vypätím všetkých síl.
Voda ani tu nikde. Čakal som aspoň banán a malú fľašu minerálky. Nič. Vzadu boli nejaké váľovy s 8 kohútikmi, z ktorých tiekol asi vždy len jeden a aj to slabo. Nabral som si vodu a išiel k Stanovi a Silvii na trávu. Vypil som vodu, dal si pivo. Čas už bežal v prospech mňa. Nejaké akcie, ale odišli sme preč. Ešte viem, že najlepší chalan to mal okolo 32 minút. Ja som videl na mojom náramku 1:15. Veľa, ale došiel som.
U Stana sme pozerali výsledky a našiel som toto. 1:17, Stano mal 0:54. Som trochu nahnevaný, ale na to, že som netrénoval, veľa sa zdržal pri vode a ešte aj jej mal málo...
Pôvodne som sa na beh nahlásil s Kubkom. Hneď prvá vec bola, že nemohol bežať, lebo išiel na spoznávací výlet zo školy. beh sa konal 3.9. a ja som do Prahy išiel o týždeň skôr. S Kubkom sme si boli vyzdvihnúť bežecké sety - tričko podľa výberu, malú tašku (ja fialovú, Kubko oranžovú), čip, zľavu 20 % na bežecké Nike veci. Ani jeden sme zľavu nevyužili, ale ja som si kúpil vo výpredaji bežecké kraťasy Asics. Dozvedel som sa, že bude ale bežať Stano, takže som bol celkom rád.
V deň behu sme sa stretli u Stana o 12:00, aj keď som najskôr trošku zablúdil. Potom sme išli autom s celou jeho family na Žluté lázně. Tam sa stretal s jeho tímom (bežali ako viac skupín za PPF) o 13:00 a o 14:00 bol štart. Ľudí bolo samozrejme plno, myslím že 6626. Vonku bolo neskutočné teplo, 29 C v tieni. Na tom slnku muselo byť najmenej 35. Takže som popíjal, ale nie moc. Ráno som jedol len musli tyčinky,pripravoval som sa na štart dôkladne. Zato nabehané som nemal nič. Naposledy som bežal asi v máji, no a potom len v posilňovni asi 1km na rozohriatie pred pár cvičeniami. Venoval som sa bytu, takže už sa mi nechcelo ešte behávať. Zobral som si so sebou do fľašky vodu. Našťastie.
Štart bol masový. Než som prebehol cez štart, na ceduli už svietilo 3:30. Po prvých km som cítil, že to bude des, čakalo nás len jedno občerstvenie na 5 km a slnko pražilo. Pustil som si Kings of Leon a snažil som sa nemyslieť na to, ako trpím. Stano sa rozbehol dopredu, no mesiac behal, tak mal aspoň niečo natrénované. Bežali sme pod Vyšehradom, zbehli dole k Vltave a popri nábreží pod dlažobných kockách. Tu som pozel pred seba a videl som dlhý biely hustý rad bežcov. Slnko pieklo snáď zo všetkých strán, tieň nikde a ja som sa snažil bežať po páse pre cyklistov. Pri Mánese sme vybehli do kopca zase na ulicu. Všade nový asfalt, pieklo z neho ako z rúry. Popíjal som vodu, tešil som sa na 5 km, kde si dočerpám zásoby.
Prebehli sme okolo Karlovho mostu, kde konečne bol tieň. Zahli sme doprava na Staromák. Tu už to bolo lepšie, zrazu tieň, zafúkal vetrík, vnímal som aj davy ľudí. Tých bolo naozaj všade veľa. Horšie to bolo s vodou. Dobehli sme pod Prašnou bránou Na Příkopy. Už tu som hľadal vodu, ale bola až ďalej, na 5,5 km. No bola. Bol tam dav ľudí, pár stolov len na pravej strane. Zastal som, lebo bez vody by som skolaboval a čas mi bol už ukradnutý. Nohy ako z kameňa. Pozerám a miesto fľašiek boli sme tam poháre, o ktoré sa bili bežci, ten kto mal papierový pohár naťahoval ruku, aby mu do neho nastriekali vodu. Zobral som fľašku, moje jediné šťastie, pretlačil som sa dopredu a nabral si aspoň trochu vody. Zavrel fľašu a vybehol. Prvé dúšky vo mne len zasyčali. Nohy ako kamenné, môj beh bol skôr rýchlejšia chôdza. Cez Václavák sme sa dostali na Vodičkovu, doprava, doľava a zase Mánes. Tu som dopil poslednú kvapku a 2 km predomnou. zase sme zbehli dole, ale tu už som začal ísť aj krokom.
Vybehli sme hore, teda väčšina vrátane mňa vyšli, pocítil som strašnú únavu. Zrazu som si začal všímať po stranách plno sediacich, ležiacich ľudí. Tí už boli aj predtým, aj som to bral že niekto odpadne, ale tu už to bolo do očí bijúce. Oznam, že do cieľa posledný kilometer. Nikde ho nevidím, nevládzem, miestami už aj kráčam. Snažím sa ísť maximálne 20 krokov a zas pomaličky bežať. Nejde to, chýba mi voda a po stranách vidím ľudí na kapačkách, na nosítkach, len tak ležiacich na zemi a pri nich policajtov,... Začal som si vravieť, že nesmiem sa odpáliť, lebo skolabujem. Do cieľa som dobehol nakoniec s vypätím všetkých síl.
Voda ani tu nikde. Čakal som aspoň banán a malú fľašu minerálky. Nič. Vzadu boli nejaké váľovy s 8 kohútikmi, z ktorých tiekol asi vždy len jeden a aj to slabo. Nabral som si vodu a išiel k Stanovi a Silvii na trávu. Vypil som vodu, dal si pivo. Čas už bežal v prospech mňa. Nejaké akcie, ale odišli sme preč. Ešte viem, že najlepší chalan to mal okolo 32 minút. Ja som videl na mojom náramku 1:15. Veľa, ale došiel som.
U Stana sme pozerali výsledky a našiel som toto. 1:17, Stano mal 0:54. Som trochu nahnevaný, ale na to, že som netrénoval, veľa sa zdržal pri vode a ešte aj jej mal málo...
Komentáre
Zverejnenie komentára