Borišov tour 2011

Rok s rokom sa zišiel a opäť nastal čas februárový - čas borišovský. Tento rok opäť pripadol na druhý víkend februárový, teda na 11. - 12.2. Komplikácie boli hlavne so snehom.


Nakoľko týždeň pred termínom sa dosť oteplilo a aj pršievalo, všetci boli v tom, že sa pôjde bez lyží. Ešte deň vopred volal Beňo s Badžom, ktorý išiel z Borišova na pešo. Ale poporiadku.

Najskôr som si vybavil dovolenku, ráno sa vo štvrtok zbalil, nachystal lyže, snežnice a naložil všetko do auta. O 15:00 som vyrazil z roboty, natankoval plnú nádrž a letel do Viničného pre Beňa. Nakoľko sa vravelo, že sa pôjde pešo, tak som vyložil skialpy u neho v garáži, nabalil jeho veci a išli sme. O pol siedmej sme boli na Podsuchej. Prišli by sme aj skorej, ale cestou sme stáli v Žarnovici, kde bol Pišta u brata pre mačky. Na Bodege nás už čakal Koxo a Radom Brezánim, ktorí mali statočne nakúpené. O chvíľu došiel aj Badžo, Muflóni, Karol, Kikina a Šaňo. Všetci išli hore, Muflón nechal Maťovi lyže, nech ich dá Janovi. Ostali sme ešte sedieť my 4-ria (Koxo, ja, Beňo a Rado). Potom sme išli k Maťovi na byt. Vypili sme fľašu červeného a išli pomaly spať. Nastavil som si budík na 5:30, lebo o 6 nám išla hore Tatra. Rado síce ešte rozbil pohár, Koxo nás drbal, že dupeme, ale zaspali sme. Koxo s Radom v spláni, Pišta na gauči a ja na zemi.

Noc bola pomerne dobrá, ani som veľmi nepočul chrápanie. O 4:30 sa prebral Rado a začal behať po byte. Rozhodol sa vysávať rozbitý pohár, potom už vstali všetci a budili aj mňa. Beňo začal variť varené víno a mňa budili a budili. Cítil som sa pekne nevyspatý. Pobalil sa, obliekol a išli sme na Tatru. Koxo zobral lyže, ktoré mali ostať dole, takže v sobotu zháňal zase odvoz. Hore sme mali raňajky (klobásu), ktorým predchádzala káva a zdrb od Radima, že sme dupali. Ale osral to pes. O 7:30 sme sa stretli na "B". Maja otvárala až neskôr, tak sme len tak sedeli. Pozeral som, že podlahu vymenili za dlažbu, steny nanovo natreté, sadrokartónom znížené stropy. Prebehla prezenčka, pobrali sme si odznaky, nálepky, zaplatili 25 eur (niektorí dali dopredu 30) a postupne sa stretávali. Šaňo dodrbal Jana, že už by mohol vedieť, ako sa píše jeho priezvisko. Postupne sme sa všetci pozliezali, nakoľko tí čo išli včera hore mali krušnú noc, aj budíček (na C spal aj lyžiarsky a Kikina o 6:30 začal pískať na budíček v trenkách, vyskočil oknom a poskakoval - takže zase je sťažnosť na recepcii a nasratá učiteľka dodrbala koho mohla). Okolo 9 sme boli všetci, okrem Badža. Toho sme nevedeli nájsť. S riaditeľom sme si dali jeden štartovný, padli slová príhovoru a o 9:30 sme tí napešo vydali smer Supra. Tento rok časť išla pešo, časť na pásoch. Nakoniec nás bolo len 15. Pešia skupina som bol ja, Koxo, Beňo, Mišo Molčan, Rado Brezáni, Rado Paľovič, Muflón.

Na Supre bol tiež lyžiarsky zájazd. S celkom peknými učiteľkami, nevrlou čašníčkou, vypchanými zvieratami, teplým pivom, borovičkou. Po 10 dobehol Kikina s Badžom. Lyžiari išli rovno a Badža tam počkal len Paľo. Robo si dal ešte párky, posedeli sme a nejak pred 11 sme vyrazili. Hore na Skalnej Alpe bola hmla, nič nebolo vidieť. Očakávali sme, že bude vietor. Dali sme si prvé varené, zaspievali nie o koníkoch, ale vláčik do Prahy a išli. V pohode sa dalo na pásoch, ale niektoré úseky, ktoré Kikina ako jediný na lyžiach zvládal, mne by robili problém. Cesta bola dosť nudná, začalo aj pršať, nič nebolo vidieť. Dlhšia prestávka bola po tej pod Rakytovom hlavne v južnom sedle. Paľo založil oheň, chlapi vybrali hus. Ja som išiel za Radom a Maťom, lebo som bol funkčne oblečený a bola mi zima, keď som stál.

Dobehol som ich celkom rýchlo, na Minčole už aj predbehol. To prišla aj zadná skupina. Keď sme schádzali z Minčola, tak strašne začalo fúkať. Už som si hovoril, čo bude na Ploskej. Najväčšiu obavu som mal, že bude zľadovatená, mne sa topánky šmýkali, nemal som mačky a v snežniciach ten prudký zostup nedám. Išiel som s Muflónom, potom som chvíľu čakal, či už idú za nami. Takže mi Muflón ušiel, ale myslel som si, že bude v sedle Ploskej. Nebol, fúkalo jak hovado, určite nejakých 80 km/h to muselo byť. Zrazu išiel Kikina, že ide on hore za Muflónom, aby som ich počal. nechcú ísť po paliciach, ale traverzom. To som v zime ešte nešiel. Prišiel Radim, tak sme sa schovali v búdke, ktorá tam pribudla, dali sme si teplejšiu vrstvu a už som počul ostatných. Badžo niesom koxov batoh, takže mal dva a plné zuby všetkého (tak ako Koxo). Vyrazili sme. Miestami som už mal pocit, že ma drbne a zletím dole. Ľadové platne sa mi šmýkali, nevedel som niektoré preraziť topánkou. Des. Nakoniec sme Ploskú obišli z pravej strany a ocitli sa na zostupe. To všetci zbehli dole, ale ja som myslel, že sú to moje posledné kroky. Miestami sa mi to šmýkalo ako na zimnom štadióne. Konečne som bol dole, ešte posledné metre a Borišov.

Na chate sme sa vybalili, dali sušiť veci a išli dole ku krbu. Tu už všetci diskutovali, najmä lyžiari, ktorí tam boli o hodinu skorej. Pilo sa, na večeru bol guláš s knedľou a ja som sa k večeru pomaly uložil spať. To už Koxo s Radom zarezávali. Tentokrát som spal na 3-ke izbe, 1 bola obsadená. Horná posteľ ma neobišla. našťastie z mojich skúseností, som si zobral štuple. najskôr rezal Rado. Potom došiel aj Karol, Mišo. No des, aj cez štuple bolo počuť.

Ráno sme vstali do vetra. Vnoci bol vetrisko (ja som ho nepočul), aj snežilo trošku. Dali sme si slepačiu polievku, niektorí ham and egs, čokolády, kávu, panáky a išlo sa. Vyrazil som s Koxom, Radom a Muflónom okolo 9:45. Po Ploskej som vyliezol vďaka snežniciam. Celý čas som išiel po zuboch. Fúkal vietor, ako vždy, zľava. Ale dalo sa ísť hore. Sem tam som aj fotil, až začalo tak fúkať, že mi skoro odfúklo fotoaparát. Už som sa sústredil len na výstup. Hore bolo celkom slnečno, vietor, tak sme sa trošku fotili. Zrazu ale prišli také návaly snehu, ktorý nieslo po stráni, hotová Sibír. Muselo to byť cez 100 km/h. Kikina mi vravel, že musel dvoma rukami držať paličku, aby vypol lyžu a niektorí, čo niesli lyže v ruke si ich dali na batoh, lebo ich hodilo aj 2 metre bokom. Mňa najviac trápilo, že som mal dobombardovanú ľavú stranu tváre. Už som nevedel, ako si mám viac stiahnuť kapucu. Nakoniec sme ale zišli dole. Kikina, ktorý nás dobehol, sa spustil za Muflónom a Radom, ja som čakával na Maťa. Fúkalo ešte aj pri salaši. Pod ním sme sa ale vypli zo snežníc a zišli dole.

O 12:30 sme boli s Maťom v krčme. Muflón, Paľo a Rado nikde, takže sme počítali, že budú v stredných v krčme. Prišli aj ostatní. Niektorí sme išli na bus o 13tej, iní pešo. V dolnej krčme sme si dali segedín, pálenku, kofoly, no proste všetko možné. Koxo išiel domov skorej, lebo ho bolela otlačená noha. Doma mi to ukázal a spomenul som si na môj prvý Borišov. Asi mu to pôjde dole. Ešte než som odišiel, tak som si s Paľom zapálil fajku. Paľovi som doniesol Big Ben. Ja s Beňom sme odišli z krčmy na 16:51, v Osade prestúpili a stretli sa s Maťom v Bodege. Najedli sme sa, ja som si dal strapačky, prišla Vierka, pobalili sa a vyrazili po 18:30 domov. Cestou sme ešte zobrali v Handlovej malú Sáru a pred 23 som bol doma. Vo Viničnom som ich samozrejme vyložil a zobral lyže. Tak, ďalší rok je za mnou.