V závejoch na Borišov 2006

Tento článok by tu možno nemal byť, lebo je 6 rokov starý, ale rozhodol som sa sem dať postupne Borišovy, na ktorých som bol (hlavne kvôli fotkám a spomienkam). Tento bol výnimočný v tom, že som išiel 2x na snežniciach s doskou, ale časť mi niesol dosku Janko Tegelhof, lebo všetci išli ako rakeťáci. Bol to pre mňa prvý rok posunutý na týždeň po mojich narodeninách (10-11.2.). Bol to rok po tom, čo sa stratil Fedor Beťko. Bol to rok po tom, čo som prehral stávku s Maťom o board. Ale po poriadku.


Štartovalo sa 10. februára v piatok a príchod na Smrek bol 11. v sobotu, ako vždy. Ako som písal, bol to rok po tom, čo sa stratil Fedor Beťko. Tam mi to až celé vyrozprával. Ako zbehol v tej fujavici za Ploskú a pod Čiernym kameňom v závejoch do lesa, z kade sa nevedel vytrepať. Vďaka hmle nevedel kde je. Nemal so sebou nič, sledovali ho vlci. Až na druhý deň, po tom čo ho celý deň a noc hľadala HZS, zistil, že je kúsok od  cesty k horárni.

Stretli sme sa ale klasicky, niektorí už vo štvrtok na B. Niektorí prišli až ďalší deň ráno. Ja som nechal auto zaparkované dole pred Janovým domom a išiel hore Tatrou. To, že sa deje niečo neobvyklé bolo zrejmé už pri vchode. Všade plno lyží, Beňo behal po chodbe obutý do lyží, všade veľa ľudí, chlapov. Chlast, zábava. Došli aj Muflónovci, ktorí spali na škôlke. Snažil som sa veľa nepiť. Potom sa ťažšie ide. Snažil.

Ráno bolo ťažké, prebrať sa, pobaliť a rýchlo na B. tam sme sa začali vítať. Bolo nás 20 a toľkí sme si želali aj prísť. Po minulom roku sme si cenili iné hodnoty. Došiel aj Fedor. Pobalili sme ryby, popili, napichli odznaky a vyrazili. Všetci išli ako diabli, Jano sa s Muflónom hecovali. Už na Skalnej som cítil, že nie je dobre. Nestíhal som za nimi. Bolo veľa snehu, iba úzka stopa od lyží a bežiek a na to som mal šľapať ja a ničiť to. Okrem pindov aj námaha. Klasicky zastávka za Skalnou a išlo sa pod Rakytov. Táto časť bola zlá, lebo traverz mi nedovoľoval dobre našľapovať. Janko Teglik mi zobral board na chrbát, čo som nebolmoc rád, ale pomohlo trochu. Za Rakytovom bola malá prestávka. Dali sme hromadnú forku, oddych a išlo sa na Minčol. Tam som to vyšiel relatívne v pohode, v tých snežniciach sa išlo dobre. Zobral som si od Jana dosku a spustil sa konečne dole. Krátky úsek, oničom, veľa snehu. Pri Čiernom kameni už čakali, Kikina si krájal pekne slaninku. Samozrejme narážky na mňa. Vyrážame. Ploská, celkom v pohode, vietor nie strašný. Premýšľal som, či pojdem na doske dole, ale tá strana vyfúkaná. mal som oslabené nohy zo šľapania, nechcel  som riskovať a išiel som radšej pešo. Konečne chata. Všetci už tam. Tento rok som fakt nevládal. Ubytoval som sa, prezliekol a sadol dole. Kde bolo klasicky jedlo, pitie, rozpravy.

Ráno bolo ako vždy na Borišove ťažké. Najedol som sa vývaru a svoje sily sústredil na výstup na Ploskú. Vonku začala byť hmla a pofukovať. Vyrazili sme v skupinke. Inak celý Borišov bol o skupinke, Fedor nás poučil. Sneh bol taký istý ako deň predtým, ale vyšľapal som to vďaka ostňom do pohody. Hore pri stĺpe som si obul dosku a paličky som si nechal na poháňanie. Do Revúc som zišiel viacmenej v pohode. Pri salaši je to mierne, tak tam mi utiekli. Na doske to dám hneď dole, hlavne keď je taký prašan. Na lyžiach som vždy vysratý. Chalani odbočili nad dedinou doprava, ja po ceste doľava. Na ľavú stranu išla aj skupina s Badžom, čo neskôr vyrazila. Chceli si užiť prašanu. Netušil  som, že tam je taký dobrý kopec, by som išiel aj ja, lebo po lesnej ceste sa zle ide. nakoľko badžo mal pekne pod čapicou, tak padal a padal. Ale nakoniec sme sa zišli všetci v hornej krčme. Z tade sme išli do dolnej busom, kde bol segedín, pijatika, zábava. Večer keď som sa dostal na chatu k Maťovi už bola len koliba a popíjanie.

Na obed som sa rozhodol, že zídem dole na doske po ceste, lebo ju neposypali. No dosť zle sa išlo, nedalo sa mi poriadne točiť, lebo som nabral hneď takú rýchlosť. Nechcel som dopadnúť ako raz Maťo s modrinou cez celé stehno. nakoniec som dolné kilometre aj tak išiel v botách, už bol posyp a ľad. Keď som došiel k autu, našiel som si odkaz od Jana a Rada. Narážal na stávku. Nasadol som do auta a išiel domov. Tak pre mňa skončil Borišov 2006.