Návrat strateného syna
Po dlhej dobe som sa vydal za Maťom na Smrekovicu. Dlho som tam nebol, taksom chcel dať nejaké túry a relax. Maťo s Vierkou v piatok nikde nemohli, takže som bol sám. Cez víkend sa mi už ale venovali.
Zobral som si deň dovolenku a vydal sa hore po práci 19.8. Išiel som autom, navečer, nech je menej áut a taktiež som riešil veci na byte. Cestou som bol pozrieť Jožka Gerčica v Liptovskej Osade, ktorý ako vždy ma ponúkol - teraz káva a sušienky. Hore som dorazil v noci. Maťo mal v piatok v Ružomberku obstrek kolien, takže bol dole u Vierky. Kľúče mi nechal na recepcii, takže na domčeku som bol sám.
Ráno bolo krásne, slnečné. Aj keď sám, vyrazil som na Borišov. Obliekol som sa naľahko, zobral len ľadvinku s Milletkou, vodou a vyrazil. Ráno som ešte na chate pokecal s Jankom Téglikom a Katkou, Janko mi ukázal novú stenu a šup ho smer Skalná Alpa. Tam som bol pomerne rýchlo, išlo sa dobre, nikde nikto. Trochu som sa bál medveďov, ale inak fakt super. Na Rakytove som stretol nejakú partičku odrastených detí, takže som tam neposedel a išiel hneď dole. Zostup nebol dobrý, blato sa šmýkalo, tak ma aj zdržalo a dosť mi sa namáhali kolená. Minčol som prešiel po hrebeni, ďalej Čierny kameň a Ploská. Kupodivu na Ploskej vôbec nefúkal vietor. Pri zostupe som stretol nejakých známych Jožka Gerčica a už som bol pri chate. Tým že pieklo slnko som mal už dosť. Vodu som minul, ale povedal som si, že najskôr musím byť hore na kopci, až potom sa vrátim ku chate. Ten kopec mi dá vždy zabrať, strašné. O to viac ma tešila kapustnica, malé pivo a veľká kofola na chate. Dokúpil som 2 malé vody a hybaj nazad. Bolo pol druhej, kedže som chcel byť za s svetla doma, mal som čo robiť. Ploská bola ako vždy strašná, táto strana je proste drina. Ale na vrch som nešiel a zbehol traverzom do sedla. Nešiel som do Revúc, ale som si povedal, že nie som žiadna sračka a dám to celé nazad. Minčol som tiež dal traverzom, aj keď to tam nie je moc príjemné. Ľudí minimálne. Nejaká skupinka pod Čiernym kameňom, inak nič. Rakytov som zvažoval, či obísť, alebo zase vybehnúť. Vybehol som. Hore som bol rád, že som rád. Zavolal som Maťovi, ktorý mi povedal, že prídu Tatrou hore. Volal som aj do Prahy a bežal na chatu. Došiel som dost zničený, vypálené tielko na chrbte. Umyl sa a už došli domáci.
Zobral som si deň dovolenku a vydal sa hore po práci 19.8. Išiel som autom, navečer, nech je menej áut a taktiež som riešil veci na byte. Cestou som bol pozrieť Jožka Gerčica v Liptovskej Osade, ktorý ako vždy ma ponúkol - teraz káva a sušienky. Hore som dorazil v noci. Maťo mal v piatok v Ružomberku obstrek kolien, takže bol dole u Vierky. Kľúče mi nechal na recepcii, takže na domčeku som bol sám.
Ráno bolo krásne, slnečné. Aj keď sám, vyrazil som na Borišov. Obliekol som sa naľahko, zobral len ľadvinku s Milletkou, vodou a vyrazil. Ráno som ešte na chate pokecal s Jankom Téglikom a Katkou, Janko mi ukázal novú stenu a šup ho smer Skalná Alpa. Tam som bol pomerne rýchlo, išlo sa dobre, nikde nikto. Trochu som sa bál medveďov, ale inak fakt super. Na Rakytove som stretol nejakú partičku odrastených detí, takže som tam neposedel a išiel hneď dole. Zostup nebol dobrý, blato sa šmýkalo, tak ma aj zdržalo a dosť mi sa namáhali kolená. Minčol som prešiel po hrebeni, ďalej Čierny kameň a Ploská. Kupodivu na Ploskej vôbec nefúkal vietor. Pri zostupe som stretol nejakých známych Jožka Gerčica a už som bol pri chate. Tým že pieklo slnko som mal už dosť. Vodu som minul, ale povedal som si, že najskôr musím byť hore na kopci, až potom sa vrátim ku chate. Ten kopec mi dá vždy zabrať, strašné. O to viac ma tešila kapustnica, malé pivo a veľká kofola na chate. Dokúpil som 2 malé vody a hybaj nazad. Bolo pol druhej, kedže som chcel byť za s svetla doma, mal som čo robiť. Ploská bola ako vždy strašná, táto strana je proste drina. Ale na vrch som nešiel a zbehol traverzom do sedla. Nešiel som do Revúc, ale som si povedal, že nie som žiadna sračka a dám to celé nazad. Minčol som tiež dal traverzom, aj keď to tam nie je moc príjemné. Ľudí minimálne. Nejaká skupinka pod Čiernym kameňom, inak nič. Rakytov som zvažoval, či obísť, alebo zase vybehnúť. Vybehol som. Hore som bol rád, že som rád. Zavolal som Maťovi, ktorý mi povedal, že prídu Tatrou hore. Volal som aj do Prahy a bežal na chatu. Došiel som dost zničený, vypálené tielko na chrbte. Umyl sa a už došli domáci.
Druhý deň sme si spravili doobeda voľno. Narúbali sme drevo na večer. Vierka navarila super polievku, mäso a napiekla skvelý koláč. Vyrazili sme do archeologického keltského skanzenu Havránok k Liptovskej Mare (http://www.liptov.sk/muzea/kelt.htm). Skanzen je na kopčeku, celkom fajn stupáčik, ale hore nič moc. Zarastené burinou, hlavne že platíš 3 eura. Potom sme zbehli sa schladiť do Mary. Predtým kofola a pivo, pohľad na rybárov a šup ho do vody (19 stupňov). Výlet sme zavŕšili vo Vlkolínci (http://www.vlkolinec.sk/), kde sme sa dostali zadarmo vďaka Maťovým známostiam. Prešli sme si dedinkou a posedeli s domácimi. Samozrejme, že sa pila borovička, ja som si dal aspoň meteník, kedže som bol šofér. Večer o 19tej sme boli už hore a grilovali.
V nedeľu som sa pobalil, posedeli sme a poobede zbehol dole. Odviezol Maju na bus a išiel smerom na Bratislavu. Pekný víkend za nami.
furt sa to pytam ale musim zas, preco to nechodis na bajku?
OdpovedaťOdstrániťNo lebo som ho tam netrepal, som myslel, že pôjdem s nimi. A je to dosť ťažký terén na mňa s bikom.
OdpovedaťOdstrániť