Práci česť - prechod Veľkou Fatrou

Tak a je tu máj, lásky čas. S májom sú spojené aj iné sviatky - práce, víťazstvo nad fašizmom, deň matiek. My sme sa rozhodli prvý víkend stráviť na horách - vo Veľkej Fatre.

Vyrazili sme v piatok 30.4. po práci do BB, z tade do Harmanca a zvážnicou na horský hotel Kráľova studňa (www.kralovastudna.sk). Cesta bola viacmenej nekomplikovaná, každé auto s vyšším podvozkom sa tam dostane, aj keď je to nekončená jazda jamami. Hore sme ešte stihli krátky výlet do okolia, pár fotiek a ubytovať sa v turistickej izbe. Počasie bolo nádherné, slnečné. Ubytovali sme sa, najedli a išli spať.

Ranný budíček sme mali na s Pištom 6:30. O 7:00 sme vo dvojici vyrazili, lebo nás čakala dlhá túra (cez 30km) hrebeňom na VZ Smrekovica (www.vzsmrekovica.sk). Hneď 30 min. po štarte nás na červenej trase ešte pred Krížnou (1574 m.n.m.) nás chytil slabší dážď a vietor. Stále som dúfal, že vietor rozfúka ťažké dažďové mraky. Stalo sa, ale až neskôr. Z Krížnej sme pokračovali na Frčkov (1585 m.n.m.), cez Ostredok (1592 m.n.m.) na Suchý vrch (1550 m.n.m.). Tu už bolo krásne vidieť, kam až máme prísť.

Nakoľko cesta nasledovala dole pod Ploskú, tak sme ďalej len klesali - zasnežené Koniarky (1400 m.n.m.), Chyžky (Kýšky, 1340 m.n.m.) až do sedla Ploskej. Tu už bolo krásne slnečno, ideálne na túru. Ani veľké horko, ani studený vietor. Najedli sme sa pri krásnom pohľade na Borišov (1510 m.n.m.) a o12:00 sme sa rozhodli, že sa nezdržíme odbočením na Chatu pod Borišovom, ale pôjdeme ďalej na Ploskú po červenej značke.

Na Ploskú sme viacmenej vybehli, aj keď únava začala byť cítiť. Ploská (1532 m.n.m.) ma prekvapila, vôbec tam nejak výrazne nefúkalo, ako býva na tomto mieste zvykom. Pokochali sme sa výhľadmi na okolité kopce, lavínové terény (že lavíny úradovali aj tento rok bolo zrejmé celou hrebeňovkou), flórou. Viacmenej až tu a dole pod Ploskou sme stretávali prvých ľudí. Tak je to blízko z Revúc, pretože sa vyjasnilo domáci vybehli na prechádzku. Inak všade krásne ticho, bolo počuť len vtáky, naozaj pohodička.

Z Ploskej sme obišli žltú značku na zelenú do sedla a z tade sme obišli Čierny kameň (1479 m.n.m.) traverzom. Tu už prišli na radu naše zvončeky proti medveďom, nakoľko sme vošli do lesnatého terénu. Veľkou pláňou sme sa dostali pod Minčol (1398 m.n.m.) a po rozhodnutí sme ho obišli taktiež traverzom. Tento bol asi najhorší, nakoľko sme išli laviňákom plným drobnej sute a každý krok mohol byť miestami nebezpečný.

Pred nami sa objavil zrazu Rakytov (1567 m.n.m.). Tento kopec nie je síce najvyšší, ale sú z neho najkrajšie výhľady. Zo sedla sme videli, že kopcom sa derú dvaja ľudia. Tých sme o chvíľu dobehli a oddychovali v jednej snežnej škvrne. Pišta si tu schladil nohy a dopili sme naše posledné zásoby tekutín. Tie sme podcenili, ale iných kravín sme mali zbytočne veľa. vyrazili sme na vrchol. Cesta je únavná, ale v podstate zbehla rýchlo a zrazu sme boli hore - pri kríži. Tu sme si oddýchli a zvážili našu situáciu. Rýchlo na B-bufet na Smrekovici, lebo sme boli už smädní a nechceli sme . Takže sme zbehli kamenistou stráňou dole a cez Tanečnicu (1462 m.n.m.) zbehli do lesa a späť na zelenú značku. Ešte nás čakal výšľap na Skalnú Alpu (1463 m.n.m.) a behom polhodiny sme boli na chate v bufete na VZ Smrekovica (1428 m.n.m.). Ide mimochodom o najvyššie položenú zotavovňu v strednej Európe.

Tu nás čakali už kamaráti a my sme uhasili smäd. Pojedli, popili a zabavili sa. Ráno nás prebudil lejak a stvrdnuté nohy. Rozhodli sme sa, že nepôjdeme ďalej na Vlkolínec, ale zbehneme dole na Podsuchú, autobusom do BB a domov. Proste krásny víkend za nami.