naTRT BLOG

Punk není mrtev, Ultrapunk už vôbec a dúfam, že dlho ešte tak nebude. Pôvodne som chcel ukončiť sezónu Ponitrianskou 100, ale nakoniec som sa rozhodol zaradiť do rozpisu aj túto lokálnu 74 km dlhú akciu. Prešporský ultrapunk registrujem dlho, teda presne 3 roky, odkedy behám. Nikdy som sa naň nehlásil a to z viacerých dôvodov. Vždy sa bežalo ku koncu sezóny, tak sa mi už nechcelo. Poprípade som mal iný beh a ja nestíham regenerovať z víkendu na víkend. No a keďže trať vedie z Dúbravky cez Devín, Kamzík, Kamzík, Marianku, Stupavu a do Rače, veľmi ma nelákalo platiť za akciu, ktorá sa beží v lokálnej oblasti, kde môžem behať hockedy a zadarmo. Tento rok som to ale zmenil. Po P100 som sa rozhodol, že pôjdem do toho. Nahlásených bolo niekoľko mojich kamarátov, no a tento rok som toho ani toľko nenabehal. Tak prečo nie tu doma, kde to organizačne nie je problém. Okrem toho som to vzal ako fajn tréning na Madeiru, kam pôjdem s Maťom. Síce nesúťažne, ale aj tak. Rozhodnutie bolo teda rýchle, ...

  Už to tak raz v živote býva, niečo začína a niečo končí. Ponitrianska stovka bola tento rok posledná a pre mňa prvá. Ponitrianska 100 (P100) je trailový beh z Handlovej do Nitry. Je dlhý 106 km s prevýšením +3900 a vedie cez Vtáčnik a Tríbeč. Na jej slnenie máte 25 hodín, ak chcete ITRA body 24 hodín. Ja som sa k nej dostal trošku obkľukou a dá sa povedať, že v hodine 12-tej na poslednú chvíľu. Keď som v 2019 bežal svoje prvé ultra preteky, bol som v skupine #zaziultra Po odbehnutí Štefánik trail nás veľa ostalo na vlne a nahlasovalo sa na rôzne ďalšie akcie. Ja som vtedy P100 registroval prvý raz, ale som sa nenahlásil. Nechal som si ju na rok, aj keď niektorí vraveli, že patrí k tým ľahším, behavejším. V tom roku som si aj povedal, že skúsim každý rok dať aspoň 1 slovenský ultra beh. Je ich pomerne dosť, veľa miest som nevidel a tak hľadám motiváciu v spoznávaní novej trasy. V 2020 som sa tak zaregistroval na Nízkotatranskú stíhačku, ktorú som poznal ako prvú. P100 som zase ods...

Fatra moja milovaná, krížom krážom prechodená, slnkom, zimou, dažďom. Žeby som si ťa aj prebehol? To, že ma tak vytrápiš, som ale netušil. Ale nakoniec dobre bolo. Reporty treba písať hneď, kým ešte zotrváva reálny pohľad na absolvovanú trasu a hlava postupne tie bolestivé veci nevytesní. Takže idem aj ja, bez zbytočného otáľania, trošku zosumarizovať, čo sa to dialo v sobotu. Pôvodne som sa behu vo Veľkej Fatre vyhýbal. Nakoľko to tam dosť poznám, neprišlo mi to extra zaujímavé a lákavé. Platiť za beh po trasách, ktoré poznám. Taktiež limit 13 hodín pre trasu dlhý 55 km s +3800 prevýšením sa mi zdal dosť na hrane. Tento rok som si ale povedal, že to skúsim. Mal som na to 2 dôvody. Prvým bola príprava na Ponitriansku 100 a druhým príprava Maťa na Madeiru (ten nakoniec nešiel). Takže som sa zahlásil hneď, ako spustili registráciu (lebo limit je 200 bežcov) a bolo rozhodnuté. V týždni som už nič extra nebehal. Dával som si oddych, balil som si veci a hlavne som si plánoval, ako pobežím. ...