Ultra kŕčovitá Fatra
Fatra moja milovaná, krížom krážom prechodená, slnkom, zimou, dažďom. Žeby som si ťa aj prebehol? To, že ma tak vytrápiš, som ale netušil. Ale nakoniec dobre bolo. Reporty treba písať hneď, kým ešte zotrváva reálny pohľad na absolvovanú trasu a hlava postupne tie bolestivé veci nevytesní. Takže idem aj ja, bez zbytočného otáľania, trošku zosumarizovať, čo sa to dialo v sobotu. Pôvodne som sa behu vo Veľkej Fatre vyhýbal. Nakoľko to tam dosť poznám, neprišlo mi to extra zaujímavé a lákavé. Platiť za beh po trasách, ktoré poznám. Taktiež limit 13 hodín pre trasu dlhý 55 km s +3800 prevýšením sa mi zdal dosť na hrane. Tento rok som si ale povedal, že to skúsim. Mal som na to 2 dôvody. Prvým bola príprava na Ponitriansku 100 a druhým príprava Maťa na Madeiru (ten nakoniec nešiel). Takže som sa zahlásil hneď, ako spustili registráciu (lebo limit je 200 bežcov) a bolo rozhodnuté. V týždni som už nič extra nebehal. Dával som si oddych, balil som si veci a hlavne som si plánoval, ako pobežím. ...